Macedónska dilema prináša exotické riešenia

Macedónsko by si malo zmeniť meno v deň vstupu do EÚ. Odvážny návrh istého think-tanku už stihol vyvolať záujem v regionálnej tlači.

Európska iniciatíva stability (European Stability Iniciative) zverejnila svoj vlastný návrh riešenia sporu, ktorý už roky stavia proti sebe Atény a Skopje.

Základná myšlienka je jednoduchá, tvrdí analýza ESI. Hoci EÚ a dokonca aj niektorí ľudia v Skopje veria, že George Papandreu by rád našiel riešenie sporu, vo všeobecnosti je dôvera v grécky politický establišment mimo grécka obmedzená.

Väčšina Európanov síce považuje grécku pozíciu (viď Pozadie) za zmätočnú alebo iracionálnu, prevládajúci politický názor v mnohých hlavných mestách naprieč Európou je, že proces rozširovania Európskej únie by sa mal spomaliť, poznamenáva ESI. V tomto kontexte je fakt, že macedónska žiadosť o členstvo sa zasekla v tomto spore dokonca vítaný, tvrdí inštitúcia.

Riaditeľ ESI Gerald Knaus si je istý, že v prípade, že sa medzi Aténami a Skopje nájde nejaký kompromis, v Macedónsku bude zvolané referendum. Aj tí politici v Macedónsku, ktorí sú ochotní robiť ústupky tak urobia len ak budú mať istotu, že to skutočne zabezpečí vstup do EÚ, tvrdí riaditeľ ESI.

ESI navrhuje doplniť do macedónskej ústavy článok o zmene názvu krajiny už teraz, čo by Grécku umožnilo odblokovať prístupové rokovania s Bruselom. Ústavná zmena by ale vstúpila do platnosti až vtedy, keď Macedónsko skutočne vstúpi do EÚ.

Znenie doplnku ústavy by mohlo byť nasledovné: „Všetky odkazy na Republiku Macedónsko v tejto ústave budú nahradené odkazom na XX (kompromisný názov) v deň keď krajina vstúpi do Európskej únie.

Ak by sa Macedónsko z nejakého dôvodu nikdy členom EÚ nestalo, nemuselo by si zmeniť meno, uvádza ESI.

Knaus tvrdí, že navrhované riešenie by umožnilo obom krajinám a ich lídrom tvrdiť, že vyhrali. Grécko by medzičasom, ešte pred vstupom do EÚ ale po prijatí doplnku ústavy, malo povoliť vstup Skopje do NATO pod názvom FYROM pod ktorým sa stalo aj členom OSN.

Spor medzi dvoma susednými krajinami na Balkáne sa ukázal byť jednou z najväčších prekážok stabilizácie juhovýchodnej Európy. Návrh podpísaný Geraldom Knausom vyvolal veľký záujem v regionálnych médiách, uvádza inštitút vo svojej tlačovej správe.

ESI bol založený v júni 1999 multinárodnou skupinou ľudí z praxe a analytikov so širokými skúsenosťami z regiónu západného Balkánu.

Bývalý macedónsky minister pre európske záležitosti Ivica Bocevki pre bulharský Dnevnik napísal, že súhlasí, že politická klíma v Grécku sa môže počas nasledujúcich rokov zmeniť a preto by podobná strategická záruka bola celkom vítaná. 

Aktuálny prieskum verejnej mienky v Macedónsku o ktorom dnes informujú tlačové agentúry uvádza, že väčšine obyvateľov viac záleží na ponechaní si pôvodného názvu krajiny, ako na členstve v NATO či EÚ. Z 1100 respondentov je názov krajiny dôležitejší pre 66,5 %, zatiaľ čo 26,2 preferuje členstvo v oboch kluboch. Prieskum robil Inštitút pre politický výskum, realizoval sa 3-4 júla.

Výsledky sú ale silne poznačené etnickou príslušnosťou respondentov. Názov je dôležité pre 82 % Macedóncov, zatiaľ čo integrácia je dôležitejšia pre 78 % macedónskych Albáncov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA