Macedónsko karhané za nenávistnú rétoriku

Macedónsko musí vyriešiť spor ohľadne názvu krajiny a zdržať sa "prejavov nenávisti" voči susedným štátom, ktoré sa opäť objavujú v miestnych médiách, hovorí v prijatej správe Európsky parlament.

Správa o pokroku Macedónska, ako ju prijal včera Európsky parlament, sa dá považovať za víťazstvo Grécka. Konečná formulácia textu vyzýva obe strany, aby využili príležitosť a bez odkladu obnovili rokovania o názve štátu, “aby táto otázka už nebola naďalej prekážkou členstva Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v medzinárodných organizáciách”. Pôvodné znenie spravodajcu Erika Meijera uvádzalo, že spor o meno krajiny, “by nemal predstavovať prekážku členstva v medzinárodných organizáciách”.

10. apríla bolo hlasovanie o správe v Parlamente odložené kvôli nátlaku Grécka, aby sa veta, ktorá indikovala, že Atény by nemali blokovať vstup Macedónska do medzinárodných štruktúr, odstránila.

Jedniná politická skupina v EP, ktorá podporila Skopije boli Zelení (Greens/EFA), podarilo sa im však zozbierať len 55 hlasov. Väčšina europoslancov bola toho názoru, že krajina musí najprv doriešiť konflikt s Grékmi. Zelení neboli úspešní ani v boji proti dodatku, ktorý hovorí o znovuobjavení sa nenávistnej rétoriky voči susedným krajinám v macedónskych médiách.

Po rane, ktorú Skopije utŕžilo na summite NATO v Bukurešti, kedy mu bola odmietnutá pozvánka do Aliancie až do doriešenia otázky názvu, macedónska tlač nenachádzala pre Grécko veľa pozitívnych slov, takmer v duchu rétoriky Titovej Juhoslávie. Podobný problém majú Macedónci aj s Bulharmi. Dodatok varujúci pred prejavmi nenávisti je z pera bulharského europoslanca z frakcie EPP-ED Nickolaya Mladenova, ktorého podporil kolega, socialista Evgeni Kirilov.

Macedónsko opakovane provokuje Grékov privlastňovaním si časti starovekej histórie Grécka. Nedávne pomenovanie letiska v Skopije “Alexander Veľký” je toho ilustratívnym príkladom. Bulharsko tiež opakovane upozorňovalo, že veľké časti jeho stredovekej aj neskoršej histórie boli “adaptované” do macedónskych učebníc.

Európsky parlament preto vyzýva vládu v Skopije, aby vytvorila so susedmi z EÚ spoločné výbory pre vzdelávanie a dejiny, ktoré by pracovali na vyjasnení sporov o interpretáciu histórie.

Macedónsko je jedinou kandidátskou krajinou (od roku 2005), s ktorou zatiaľ neboli začaté žiadne prístupové rokovania. Parlament považuje “za žiaduce skončiť toto jej výnimočné postavenie” a verí, že splnenie štandardov nastavených Komisiou bude pre krajinu znamenať začatie prístupových rokovaní do konca roka 2008.

REKLAMA

REKLAMA