Mocenské vákuum v Kosove oddiali rokovania

Priame rozhovory medzi Belehradom a Prištinou, ktoré sa sľubne črtali, sa nateraz nezačnú. Situáciu skomplikovalo odstúpenie kosovského prezidenta a utorkový pád vlády.

„Za týchto okolností nie je Priština pripravená odštartovať rokovania s Belehradom“, vyjadril sa k nečakanej zmene dočasná hlava štátu Jakub Krasniqi pre denník Lajm.

Pod nátlakom zo strany Európskej komisie sa Srbsko a Kosovo dohodli, že začnú spolu rokovať o otázkach spoločného záujmu. Srbskí predstavitelia vopred upozornili, že Kosovo naďalej naplánujú uznať. Hoci mali podľa predbežného plánu rokovania odštartovať počas novembra, žiadny konkrétny dátum nebol stanovený.

Už na konci augusta niektorí pozorovatelia predvídali, že rezignácia dnes už bývalého prezidenta Fatmira Sejdiu môže rokovania so Srbskom zmraziť. Prezident odstúpil po tom, čo ústavný súd rozhodol, že funkcia hlavy štátu je nezlučiteľná s postom predsedu politickej strany. Kosovskí poslanci budú voliť novú hlavu štátu 13. januára.

Ďalší rapídny obrat v kosovskej politike prišiel v utorok, kedy Parlament vyjadril koaličnej vláde premiéra Hašima Thačiho nedôveru (pomerom hlasov 66 za, 1 proti). 

Srbský denník Blic cituje albánske zdroje, podľa ktorých pre kosovských politikov v tomto štádiu nie je dialóg so Srbskom prioritou.

V Kosove prepuklo napätie, či tamojší srbskí obyvatelia budú alebo nebudú voľby bojkotovať.  „Srbi by k volebným urnám prísť nemali, inak by totiž tomuto kvázi-nezávislému štátu poskytli legitimitu,“ vysvetlil svoj postoj Milan Ivanovic, predseda srbskej nacionalistickej strany podľa agentúry Tanjug. Etnickí Srbi tvoria asi 7 % kosovskej populácie, žijú prevažne na severe krajiny.

Kosovo žiada Európu o pomoc

Len deň po páde vlády požiadal dočasný prezident krajiny Európsku úniu o dohľad nad konaním predčasných volieb, ktoré prebehnú 12. decembra. Pôjde o historicky prvé voľby od vzniku Kosova v roku 2008. „Dohľad EÚ nad voľbami bude mať obrovský dopad na dôveryhodnosť a spoľahlivosť ich výsledkov“, uviedol v prehlásení adresovanom šéfke diplomacie Eú Catherine Ashtonovej Krasniqi.

Na zozname štátov, ktoré by mali s usporiadaním volieb pomôcť a strážiť ich hladký a zákonný priebeh sú tiež Spojené štáty a Švajčiarsko.

Turecko chce byť súčasťou rokovaní

Stabilita západného Balkánu je prioritou aj pre Turecko. To sa v stredu ponúklo za sprostredkovateľa rokovaní medzi Srbskom a Kosovom.

„Sme pripravení asistovať rokovaniam, pokiaľ nás k nim obe krajiny prizvú,“ povedal turecký premiér Recep Tayyip Erdogan podľa agentúry AFP.

Turecko bolo jednou z prvých krajín, ktorá nezávislosť Kosova pred dvoma rokmi uznala. V súčasnosti tento mladý štát medzinárodne uznáva 71 krajín sveta, vrátane USA a väčšiny krajín EÚ. Slovensko medzi ne nepatrí.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA