Moldavsko zažíva svoju „Twitter revolúciu“

Prezident Vladimir Voronin žiada západ o pomoc pri obnovení poriadku po tom, čo prevažne mladí demonštranti obsadili jeho úrad aj budovu parlamentu. Vládnuci komunisti vyhrali nedeľné voľby, opozícia tvrdí, že boli sfalšované.

Logo Moldavska
https://euractiv.sk

Pozadie

Moldavsko – bývalá sovietska republika – leží medzi Ukrajinou a Rumunskom. Oficiálnym jazykom je rumunčina, hoci ústava ho definuje ako "moldavský jazyk". Bežne sa používa i ruština. Najväčším problémom krajiny je „zamrznutý konflikt“ v regióne Podnestersko (východne od rieky Dnester), kde moldavské štátne orgány nevykonávajú prakticky žiadnu moc.

Moldavský prezident je volený 3/5 väčšinou v parlamente. Komunistická strana v roku 2001 zvolila na tento post svojho člena Vladimira Voronina. V roku 2005 bol opätovne zvolený, pričom jeho druhé a posledné volebné obdobie končí práve tento rok. Moldavské médiá považujú za najpravdepodobnejšieho nástupcu Voronina súčasného premiéra Zinaidu Greceanii, Voroninovho spojenca.

Komunistická strana Moldavska, kedysi jednoznačne pro-rusky orientovaná, sa kvôli Podnestersku snaží aj o užšie kontakty s Európskou úniou, pri zachovaní dobrých vzťahov s Moskvou.  

Moldavsko je zahrnuté do Európskej politiky susedstva a ráta sa s ním aj na summite v Prahe, ktorý bude otvorením iniciatívy Východného partnerstva.

Otázky

Približne 10 tisíc protestujúcich spochybňuje víťazstvo komunistov vo voľbách. Obsadili najprv prezidentský úrad. Z jeho okien vyhadzovali na ulicu počítače a nábytok. Kancelársky nábytok potom pálili pred parlamentom, ohne horeli aj v budove.

Svetové médiá si všímajú, že mladí ľudia sa na protesty mobilizovali najmä pomocou sociálnych sietí, najviac cez Twitter. 

Opoziční lídri žiadajú opakovanie volieb. Voronin ich obvinil, že im ide o destabilizáciu, a žiadal ukončili tieto „bakchanálie“.

Podľa všetkého si protesty vyžiadali život jednej mladej ženy, ktorá sa podľa moldavskej štátnej televízie udusila oxidom uhličitým v budove parlamentu. Podľa doktora z pohotovostnej nemocnice v hlavnom meste Kišinev utrpelo zranenia ďalších 34 ľudí, vrátane dvoch, ktorí sú vo vážnom stave.  Podľa televízie, lekárske ošetrenie potrebovalo aj 80 policajtov.

Väčšina demonštrantov sú študenti, ktorí sa obávajú o svoj u budúcnosť v štvormiliónovej krajine ovládanej komunistami.

Vlad Fiat zo strany Liberálnych demokratov hovorí, že opozícia, ktorá presadzuje užšie vzťahy so susedným Rumunskom, žiadala právo prepočítať všetky hlasovacie lístky.

„Na základe toho sa ukáže, že voľby boli sfalšované a budú vypísané nové.“ Opozícia sa včera večer dohodla s komunistami, že hlasy z nedeľných volieb sa prepočítavať budú.

Podľa volebných pozorovateľov z OBSE však boli voľby spravodlivé a demokratické. Prezident Voronin na základe toho argumentoval, že demonštrácie sú pokusom o štátny prevrat.

Predbežné výsledky volieb naznačili, že komunisti budú mať 60 zo 101 miest v parlamente. So 61 hlasmi môžu pohodlne zvoliť prezidenta.

Komunisti budú ale potrebovať jeden, či dva hlasy niektorej z iných strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Liberálna strana získala 13 %, Liberálni demokrati 12 % a strana Naše Moldavsko 10 %.

Rusko bolo prvé a zatiaľ jediné, ktoré gratulovalo komunistom k víťazstvu.

(EurActiv/Reuters)

Pozície

Šéf SZBP EÚ Javier Solana vo svojom vyhlásení vyjadruje znepokojenie zo situácie v Kišineve. „Násilie voči vládnym budovám je neakceptovateľné: Dôležité je ale aj rešpektovať nescudziteľné právo na pokojné zhromažďovanie.“

Analytik Andrew Wilson z rezervoáru nápadov (think–tanku) European Council on Foreign Relations (ECFR) hovorí, že "moldavská násilná „twitter revolúcia“ je úplne iná, než pokojné protesty na Ukrajine počas oranžovej revolúcie. Tentokrát dav nerozzúrili sfalšované voľby, ale rastúca korupcia vládnucej Komunistickej strany, jej inklinovanie k Rusku a ekonomická kríza."

Nicu Popecsu z ECFR tvrdí, že hoci je Moldavsko malé, „zachovanie jeho demokracie je dôležité pre celú Európu. Javier Solana by mal okamžite cestovať do Kišineva, aby vyjednával medzi demonštrantmi a politikmi, s cieľom predísť ďalším obetiam“.

Wilson a Popescu sú autormi analýzy porovnávajúcej európsku a ruskú politiku susedstva, ktorá by mala čoskoro uzrieť svetlo sveta.

REKLAMA

REKLAMA