Nová strana má stmeliť Bosnu a Hercegovinu

Strana, ktorá prekračuje hranice jednotlivých entít je v krajine bezprecedentným konceptom. Do rozdelenej krajiny chce priniesť zmier. Informuje EurActiv.fr.

Nové politické zoskupenie s názvom „Naša Stranka“ založili bývalý predseda Helsinského výboru pre ľudské práva Srdjan Dizarević a filmový režisér Danis Tanović.

Nová politická formácia nemá slúžiť ako hlas jednej partikulárnej skupiny ľudí, ale všetkých obyvateľov Bosny a Hercegoviny, povedali na konferencii Centra pre medzinárodné štúdie a výskum (CERI) v Paríži jej zakladatelia.

Dizdarević a Tanović hovoria, že rozdelenie krajiny na tri rôzne etnické skupiny – Bosniakov, Chorvátov a Srbov – viedlo k politickému patu, ktorý dnes charakterizuje Bosnu a Hercegovinu. Tvrdia, že situácia má svoje korene v Daytonskej dohode, ktorá položila základy dnešného politického rozdelenia krajiny a jej vládnucich štruktúr.

„Bosnia je od roku 1995 zamrznutá“, hovorí Dizdarević, pričom myslí na nespočetné množstvo vládnucich orgánov v krajine. Vysoko decentralizovaná organizácia bosniansko-chorvátskej federácie je založená na 10 obvodoch, z ktorých každá má vlastnú vládu.

Zavedenie štyroch rôznych úrovní vlády (obecná, „kantonálna“, úroveň entity a federácie) spolu s ďalekosiahajúcou decentralizáciou skôr viedli k paralyzácii krajiny, vysvetľujú experti. Tanović ako príklad uviedol, že produkcia filmu spodá pod dohľad troch rôznych ministerstiev kultúry.

Takáto administratívna akumulácia je zčasti výsledkom legislatívnych požiadaviek, pokiaľ ide o rovné zastúpenie všetkých troch štátotvorných národov. Miera zastúpenia je ale nastavená podľa roku 1991, kedy bolo vykonané posledné sčítanie ľudu.

Odvtedy sa údaje zmenili, najmä bosnianskych Chorvátov je podľa odhadov menej. „Problémom je, že sčítanie ľudu je dôležitejšie ako voľby, kedže rozdelenie moci viac zálaží od jeho výsledkov“, hovorí známy francúzsky politológ Jaques Rupnik.

Aj keby sa všetky politické strany v Bosne dohodli, že nové sčítanie ľudu je potrebné, stále by to bol predmet sporov. Srbi chcú napríklad do neho zahrnúť etnické a náboženské údaje, čo Chorváti a Bosniaci odmietajú.

„Politický diskurz sa netočí okolo ideí, ale je o súťaži, ktorý kandidát dokáže najlepšie brániť záujmy jednej skupiny voči zvyšným dvom“, konštatuje Dizdarević.

Bosnianski kandidáti sa preto snažia ochraňovať svojich pred ďalšou genocídou, srbskí kandidáti bojujú za udržanie svojej autonómie a chorvátskym ide o získ väčšej moci a uznania.

Zakladatelia platformy „Naša stranka“ nechcú, aby sa takáto hra opakovala aj vo voľbách v roku 2010. Chcú otázky etnickej príslušnosti nechať mimo hlavného záujmu a sústrediť sa na témy ako je sociálna spravodlivosť a rovnosť príležitostí. Podľa vlastných slov chcú okresať administratívu a bojovať proti korupcii.

Dizdarević chce, aby sa Bosna a Hercegovina sa stala „normálnou krajinou ako akákoľvek iná európsky krajina“. Pokiaľ ide o šance na slušnejší politický výsledok vo voľbách v októbri 2010, je Dizdarević optimistický. Občania Bosny sú podľa neho vo väčšine za vstup krajiny do EÚ, no „boli veľmi zarmútení faktom, že im EÚ nezrušila v decembri 2009 víza“. Pri tej príležitosti bol bezvízový styk zavedený iba Srbsku, Macedónsku a Čiernej Hore.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA