Nový poľský premiér nasadil proeurópsky kurz

Nový poľský premiér Jaroslaw Kaczynski predniesol 19. júla v poľskom parlamente proeurópsky prejav, keď poslanci odhlasovali jeho vymenovanie na čelo vlády.

 

Pozadie

Poľský Sejm schválil v pomere 240 ku 205 hlasom nomináciu Jaroslawa Kaczynskeho na post predsedu vlády. Ten 19. júla 2006 prehovoril k poslancom v silne proeurópskom kurze, vyhol sa však sociálnym otázkam, ako napríklad práva gayov.

Otázky

Politika voči EÚ

„Kľúčovou charakteristikou našej politiky je členstvo v Európskej únii. Chceme byť v EÚ, a chcem zdôrazniť, že sa chceme zúčastňovať na všetkom, čo môže pomôcť prekonať súčasnú krízu EÚ. To znamená nájdenie novej [legislatívnej] základne,“ vyhlásil v súvislosti s návrhom Európskej ústavy.

Eurozóna

Čo sa týka eurozóny, dodal, že vláda sa bude podľa pôvodného plán usilovať tento rok znížiť rozpočtový deficit krajiny o 30 miliárd zlotých (7 miliárd eur) prostredníctvom „kontinuálnej politiky fiškálnej disciplíny“, no varoval, že „indikátory naznačujú, že budeme nútení používať zlotý ešte mnoho rokov.“

Premiérove výroky sú v rozpore s jeho povesťou silného euroskeptika a ekonomického anti-liberála.

Bilaterálne vzťahy

Miernu rétoriku použil nový líder aj v prípade Nemecka a Ruska napriek škaredej hádke s Berlínom kvôli satirickému príbehu, ktorý označil jeho brata – dvojča, prezidenta Lecha Kaczynskeho za zemiak. Poľsko-ruské vzťahy zaškrípali, keď Poľsko označilo zavraždenie poľských dôstojníkov Rusmi v Katyni v roku 1940 za „genocídu“.

„Nie je úlohou premiéra viesť vojny kvôli minulosti,“ uviedol Kaczynski. „Rád by som spolu s vládou vytvoril skupinu, ktorá sa zameria na budúcnosť. Nechajme tieto boje historikom,“ dodal Kaczynski s tvrdením, že poľsko-ruské dejiny charakterizuje „množstvo zločinov,“ ale aj „veľa spolupatričnosti“.

Energetika

Kaczynski zdôraznil, že Poľsko musí každopádne znížiť svoju energetickú závislosť na Rusku a spojiť sa s krajinami ako Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko a pobaltské krajiny, ktoré vidia budúcnosť svojej energetickej bezpečnosti skôr v nukleárnej energetike a flexibilite skvapalneného zemného plynu na rozdiel od trhu so zemným plynom, prepravovaným plynovodmi.

„Prečo by sme nemali uvažovať o nukleárnej energii?“ opýtal sa Kaczynski a poukázal na to, že poľský energetický sektor založený na uhlí zaostáva v dôsledku toho, že prispieva ku klimatickým zmenám. „Hystéria okolo nukleárnej energetiky utícha,“ naznačil a dodal, že „chceme vybudovať terminál skvapalneného zemného plynu“.

Kultúra a tradície

Prejav nového premiéra je nielen proeurópsky, ale zároveň je to hra na dve strany v snahe zachovať kredibilitu Strany práva a poriadku pri obrane suverenity a hodnôt Rímskokatolíckej cirkvi, boji proti korupcii a zvyšovaní životnej úrovne.

„V EÚ si chceme udržať schopnosť prijímať vlastné rozhodnutia,“ uviedol Kaczynski. „Budeme sa snažiť, aby si Poľsko udržalo zvrchovanosť v oblasti kultúry a zvykov. Legislatíva nepokrýva a ani by nemala pokrývať túto oblasť. Máme odlišné tradície, a nemá zmysel to skrývať.“

Rodová rovnosť, práva homosexuálov

Premiér uviedol, že Poľsko by sa mohlo učiť od svojich európskych susedov v otázkach ako rodová rovnosť, no vylúčil manželské zväzky párov rovnakého pohlavia. „Manželstvo je spojením muža a ženy. To budeme brániť. Nedovolíme, aby nám niekto hovoril, že čierna je biela,“ vyhlásil.

Rozširovanie

Stabilná podpora plného členstva Ukrajiny v EÚ zo strany premiéra je tiež v rozpore s prevládajúcimi politickými trendmi v Bruseli, pretože kľúčové štáty EÚ ako Francúzsko a Nemecko stratili chuť do rozširovania. „[Členstvo Ukrajiny] je otázkou dokončenia EÚ, otázkou jej bezpečnosti,“ tvrdí Kaczynski.

Eurofondy

Premiér v prejave zároveň naznačil, že poľská „ostrosť” v otázkach finančnej pomoci, ktorá rozčuľuje a zároveň zabáva bohatšie členské krajiny EÚ. Kaczynski zdôraznil, že Poľsko musí využiť finančnú pomoc EÚ rozumne. 

REKLAMA

REKLAMA