Nový začiatok v riešení starých sporov

Význam návštevy gréckeho premiéra v Turecku spočíva v tom, že sa udiala. Karamanlis a Erdogan sa v Ankare stretli v priateľskej atmosfére.

Pozadie

S návštevou neboli spojené žiadne prehnané očakávania, pokiaľ ide o riešenia dlhodobých problémov v bilaterálnych vťahoch. Kostas Karamanlis, grécky premiér, pred vycestovaním do Ankary vyhlásil, že vláda nemá „ani príliš optimistické, ani príliš pesimistické“ očakávania. Posledný grécky predseda vlády, ktorý navštívil Turecko, bol v roku 1959 Karamanlisov strýko.

V grécko-tureckých vťahoch sa črtá nový začiatok. Grécko potvrdilo, že chce vidieť Turecko ako člena Európskej únie, len čo splní podmienky, čo okrem iného znamená vyriešiť vlečný cyperský spor. 

Hlavným faktorom zlepšenia vzťahov medzi tradičnými rivalmi v posledných rokoch bola práve grécka podpora vstupu Turecka do EÚ. V roku 1999 postihli obe krajiny ničivé zemetrasenia, čo vyvolalo vlnu vzájomnej solidarity. Paradoxne prispela k lepšej komunikácii aj kolízia gréckej a tureckej stíhačky, pri ktorej zahynul grécky pilot. Za svetlý bod vo vzťahoch sa dá považovať spoločná kandidatúra na usporiadanie majstrovstiev Európy vo futbale pre rok 2008.

Otázky

Oficiálna návšteva je významným signálom smerom k normalizácii vzťahov. Grékov a Turkov trápi predovšetkým problém rozdeleného Cypru, ktorý je aj jednou z hlavných prekážok v prístupových rokovaniach Turecka. Turecko stále odmieta otvoriť svoje prístavy a letiská lodiam a lietadlám z Cypru. Turecký premiér Erdogan, požiadal počas návštevy svojho gréckeho kolegu o podporu pri obnovení rokovaní o znovuzjednotení ostrova.

Strenutie trvalo o hodinu dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo. Jeho výsledkom však nie sú žiadne konkrétne dohody. Politici hovorili skôr o ekonomických, kultúrnych a vojenských otázkach. Problémom, ktorého sa tiež obaja lídri dotkli bol štatút patriarchu Bartolomeja I. sídliaceho v Istanbule, bývalom Konštantínopole. Turci ho odmietajú uznať za hlavu východnej ortodoxnej cirkvi. Argumentujú pri tom možným nárastom separatizmu náboženských menšín. Gréci tvrdia, že skutočnosť, že sídlo patriarchátu sa nachádza v Istabule je pre Turecko prínosom. „Nazval by som to dokonca európskym pasom“, uviedol Karamanlis.

Pretrvávajúcim sporom je otázka suverenity v Egejskom mori. Týka sa šírky teriroriálnych vôd, kontinentálneho šelfu a vymedzenia vzdušného priestoru. Spor ohľadne neobývaného ostrova viedol v roku 1996 takmer k vojne. Obe strany si príležitostne vyčítajú narušenia teritoriálnych vôd a vzdušného priestoru, ktoré miestami sprevádzajú kolízie.

Pozície

“Verím, že rok 2008 prinesie nové možnosti zlepšenia bilaterálnych vzťahov”, citovali médiá tureckého premiéra Erdogana.

„Som tu preto, aby som ukázal vôľu Grécka prekonať rozpory z minulosti a hľadieť do budúcnosti s nádejou“, citovala gréckeho predsedu vlády Karamanlisa BBC.

REKLAMA

REKLAMA