Podmienečné áno pre Bulharsko a Rumunsko

Komisia uviedla, že Bulharsko a Rumunsko by mohli vstúpiť do EÚ v plánovanom termíne 1. januára 2007 za predpokladu, že splnia spolu desať špecifických reformných požiadaviek. Konečné odporúčanie o dátume vstupu Komisia vydá v októbri.

rehn
rehn

 

Pozadie

EÚ uzavrela prístupové rokovania s Bulharskom a Rumunskom v decembri 2004, a obe kandidátske krajiny podpísali Prístupovú zmluvu v apríli 2005. Zmluva predpokladá vstup oboch krajín do Únie 1. januára 2007, no zároveň dáva EÚ možnosť odložiť vstup do roku 2008, ak sa budú krajiny javiť ako zjavne nepripravené.

Otázky

Posledné týždne sprevádzalo napätie, týkajúce sa dátumu vstupu oboch balkánskych štátov. Komisia 16. mája uviedla, že vstup oboch krajín v januári 2007 je možný za predpokladu, že vyriešia niekoľko zostávajúcich reformných problémov. Otvorenou možnosťou však stále zostáva odloženie vstupu do roku 2008.

Podľa predsedu Komisie Barrosa a komisára pre rozširovanie Olliho Rehna, ktorý 16. mája vystúpil na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu, Komisia najneskôr v októbri 2006 zhodnotí pokrok oboch kandidátskych krajín. Na základe tohto hodnotenia Komisia zváži, či je možné dodržať plánovaný dátum vstupu 1. januára 2007. V prípade vstupu v roku 2007 októbrová správa označí oblasti, v ktorých bude po vstupe potrebné zavedenie prechodných období či iných pomocných opatrení.

16. a 17. mája Barroso a Rehn navštívia Bukurešť a Sofiu, aby „podporili obe pristupujúce krajiny“.

Bulharsko

Podľa monitorovacej správy Komisie z mája 2006 o pokroku Bulharska smerom k členstvu, krajina od roku 1997 stále plní politické kritériá, stanovené v Kodani, a kvalifikovala sa ako fungujúca trhová ekonomika. Bulharsko navyše „dosiahlo významný stupeň súladu s acquis.“

Správa upozorňuje na pokrok Bulharska v kľúčových oblastiach a pripomína, že v roku 2005 „vzbudzovalo vážne obavy“ až 16 oblastí.

Dnes zostáva 6 oblastí, ktoré vyžadujú „okamžitú pozornosť“:

  • zriadenie náležitého integrovaného administratívneho a kontrolného systému v poľnohospodárstve (kapitola 7)
  • vybudovanie zariadení pre odstraňovanie vedľajších produktov chovu zvierat (kapitola 7)
  • jasnejšie výsledky vyšetrovania a stíhania sietí organizovaného zločinu (kapitola 24)
  • efektívnejšia implementácia zákonov pre boj proti korupcii a podvodom (kapitola 24)
  • zintenzívnenie vymožiteľnosti ustanovení proti praniu špinavých peňazí (kapitola 24)
  • finančná kontrola pre budúce využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov (kapitola 28)

Rumunsko

Podobne ako Bulharsko, aj Rumunsko je v monitorovacej správe Komisie z mája 2006 označené za kandidátsku krajinu, ktorá spĺňa politické kritériá pre členstvo v EÚ. Rumunsko je fungujúcou trhovou ekonomikou, a prostredníctvom „dynamickej implementácie“ svojho programu štrukturálnych reforiem „môže v blízkej budúcnosti splniť všetky ekonomické kritériá.“ Krajina tiež dosiahla „významný stupeň súladu s acquis“.

V októbri 2005 bolo problematických 14 oblastí, dnes Komisia označila štyri oblasti, v ktorých je potrebné venovať „okamžitú pozornosť“:

  • zriadenie plne funkčných platobných agentúr, akreditovaných pre riadenie priamych platieb poľnohospodárom a fungujúcich v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (kapitola 7)
  • zriadenie náležitého integrovaného administratívneho a kontrolného systému v poľnohospodárstve (kapitola 7)
  • vybudovanie zariadení pre odstraňovanie vedľajších produktov chovu zvierat (kapitola 7)
  • zriadenie daňovej správy IT systémov, interoperabilných so systémami v ostatných krajinách Únie, ktoré umožnia správne vyberanie DPH v rámci jednotného trhu EÚ (kapitola 10)

Pozície

V rozprave na plenárnom zasadnutí Parlamentu okrem Komisie vystúpili aj lídri politických skupín a iní poslanci Európskeho parlamentu.

Predseda Komisie José Manuel Barroso vyjadril presvedčenie, že Rumunsko a Bulharsko bude pripravené na členstvo k 1. januáru 2007, ako však dodal, „obe krajiny musia vyriešiť ešte niekoľko dôležitých otázok“. Za tieto označil najmä zabezpečenie reformy nezávislého súdnictva a boj proti korupcii. Ak nastane v spomínaných oblastiach spomínaný pokrok, Európska komisia podľa jeho slov v októbri rozhodne, či sa 1. január 2007 zachová ako dátum ich pristúpenia.

V rovnakom duchu ako jeho predrečník vystúpil aj eurokomisár pre rozšírenie Olli Rehn. Pripomenul, že aj pri poslednom rozšírení EÚ o 10 nových členských krajín chýbala určitá istota, „no nakoniec má Únia dôvod na spokojnosť“. Bulharsko a Rumunsko podľa neho tvrdo pracujú a Európska komisia si všíma ich pokrok. „Našim cieľom je ich plnoprávne členstvo, no musíme dbať aj na podmienky zmlúv, ktoré musia splniť.“

Líder skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov  (EĽS-ED) Hans-Gert Pöttering  venoval úvod svojho príspevku ostrej kritike Rady za jej neprítomnosť na tejto, ako aj na ďalších dôležitých parlamentných diskusiách. Čo sa týka prístupového procesu Bulharska a Rumunska, vyjadril potešenie, že sú na správnej ceste a ocenil obrovský kus práce, ktorý museli v tomto smere urobiť. „Vieme, že po 44. rokoch komunizmu je ťažké vybudovať dobrý právny systém, no ak žiadame, aby sa to dosiahlo pred vstupom do Únie, je to v záujme nás všetkých.“ To je podľa neho možné dosiahnuť len cestou implementácie zmien do praxe. „Dúfam, že v jeseni už budeme môcť povedať, že vstupu k 1. januáru 2007 nič nebráni“. Ako pripomenul, pre úspešné rozšírenie EÚ je tiež potrebný dobrý právny rámec, za ktorý označil prijatie Európskej ústavnej zmluvy. Na záver svojho príspevku poprial predsedovi Komisie a komisárovi pre rozšírenie šťastnú cestu do Bulharska a Rumunska a celej Európe „šťastnú budúcnosť“.

Predseda Socialistickej skupiny v Európskom parlamente (SES) Martin Schulz  povedal, že jeho politická skupina je za vstup Bulharska a Rumunska k 1.1.2007, „ak nebudú žiadne väčšie prekážky.“ Komisii odkázal, že formulácie EK o problémových oblastiach, ktoré ešte Bulharsko a Rumunsko musia napraviť, nehovoria úplne jasne, čo sa od oboch krajín očakáva. „Dám vám radu“, odkázal Schulz Komisii, „Bulharsku a Rumunsku hovorte oveľa presnejšie, čo od nich chceme, pretože v tejto poslednej fáze na presnosti veľmi záleží. Je to totiž vaša veľká zodpovednosť, či požadované podmienky splnia a táto zodpovednosť sa prejaví najmä v októbri, keď ich budete musieť presne zhodnotiť.“

Graham Watsom za Skupinu Aliancia liberálov a demokratov (ALDE) vo svojom prejave uviedol, že zhodiť berlínsky múr bolo oveľa jednoduchšie, ako vybudovať fungujúcu demokraciu. Bulharsko a Rumunsko však podľa neho urobili pokrok a Európska komisia by na jeseň nemala meniť svoje rozhodnutie. Obom krajinám treba podľa jeho slov ukázať, že na svojej ceste „nekráčajú osamote“ a že sú hodnotené rovnako, ako boli hodnotené aj predošlé vstupujúce štáty. Čo sa týka dátumu vstupu, vyjadril sa za „čo najrýchlejšie prijatie oboch krajín“.

Daniel Marc Cohn-Bendit sa za Skupinu zelených/Európsku slobodnú alianciu (Zelení/EFA)  vyjadril kriticky voči mnohým nedostatkom, ktoré podľa neho obe prístupové krajiny ešte nenapravili. Za najzávažnejšie označil problémy menšín, najmä rómskej menšiny, a uviedol, že „je za vstup, no nie za každú cenu“. Komisii vytkol, že už dávno o nepripravenosti Bulharska a Rumunska vedela, no tvárila sa, že to nevidí. „Ak to urobíme pre tieto dve krajiny, urobíme to aj v prípade Turecka a krajín západného Balkánu?“, spýtal sa pléna a upozornil, že „ide o viac ako o členstvo týchto dvoch krajín.“

Jaromír Kohlíček z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL) ostro kritizoval EÚ za „diskriminačné podmienky“, ktoré podľa jeho slov voči Bulharsku a Rumunsku uplatňuje, a upozornil, že „všetko, čo sa dá vytýkať ako nedostatok starým členským krajinám, teraz Únia žiada mať vyriešené u Bulharska a Rumunska“. Ako dodal jeho politická skupina je za to, aby obe krajiny vstúpili do Únie v plánovanom termíne v januári 2007.

Bastiaan Belder zo Skupiny nezávislosť/demokracia (IND/DEM) spomenul, že Bulharsko a Rumunsko treba posudzovať oddelene a v októbri vydať jasný signál na vstup v roku 2007.

Brian Crowley v mene Skupiny Únie za Európu národov (UEN) hovoril o nutnosti zlepšiť v Rumunsku starostlivosť o deti, najmä o deti z detských domovov, aby boli dodržiavané ich práva. „Osobne poznám veľa ľudí z Írska, ktorí by si opustené rumunské deti chceli adoptovať a poskytnúť im domov, no existuje množstvo rôznych prekážok.“ Čo sa týka vstupu oboch krajín do EÚ Crowley uviedol, že je za ich vstup a tiež za to, aby Únia nielen poúčala, ako má ich systém fungovať, no poskytla im aj pomocnú ruku a cenné rady z praxe. Komunikovať treba podľa jeho slov tiež s bulharskými a rumunskými občanmi a vysvetliť im ich práva, ktoré im budú vyplývať z členstva.

Zo slovenských europoslancov vystúpil v rozprave Arpád Duka-Zólyomi (EĽS-ED), ktorý sa vyjadril k Rumunsku. Ako spomenul, „1. január 2007 sa blíži tempom rýchlika a aj napriek snahám je ešte potrebné doriešiť mnohé otázky“. V oblasti menšín sa podľa jeho slov už urobilo veľa, no samotný fakt, že maďarská menšina je v Rumunsku vo vláde „ešte neznamená úplne zabezpečenie všetkých menšinových práv“. Za ďalšie nedoriešené témy označil skutočnosť, že zákon o ochrane menšín ešte nebol v Rumunsku prijatý, a za problematické otázky označil aj reštitúcie cirkevného majetku, nedostatočnú garanciu maďarského jazyka na univerzitách a súčasný volebný zákon, ktorý je podľa neho diskriminačný. Za vhodné riešenie označil úzky monitoring počas troch rokov. 

REKLAMA

REKLAMA