Politická kríza – skúška kompatibility Turecka s EÚ

EÚ varovala, aby armáda zostala mimo politiky. Tieto výzvy nasledovali po hrozbe tureckej armády, že sekularizmus v krajine bude v prípade nutnosti ochraňovať aj silou. Krajina uchádzajúca sa o členstvo v EÚ čelí veľkej politickej kríze po tom, čo bolo prvé kolo prezidentských volieb neúspešné.

Pozadie

Počas prvého kola tureckých prezidentských volieb, 27. apríla 2007, kandidátovi vládnucej strany, súčasnému ministrovi zahraničných vecí Abdullahovi Gülovi, chýbalo len 10 hlasov, aby získal väčšinu 2/3 hlasov.

Akokoľvek, Gül má najväčšie predpoklady vyhrať tretie kolo volieb, ktoré sa uskutoční 9. mája 2007. V treťom kole stačí na zvolenie kandidáta len jednoduchá väčšina všetkých poslancov.

Sekularistické sily v Turecku sú na pozore pri predstave, že výkonná moc v štáte by mala byť úplne uchopená umiernenou islamistickou stranou. Najväčšie znepokojenie vyjadrili armáda a rovnako aj predseda najväčšej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP). Obviňujú vládnu Stranu spravodlivosti a práva (AKP), že sa usiluje podkopať sekulárny charakter Turecka.

Turecká armáda v minulosti zorganizovala už tri puče. V roku 1997 taktiež asistovala pri pokojnom zvrhnutí zvolenej vlády.

Otázky

Berúc na zreteľ politickú krízu, komisár pre rozširovanie Olli Rehn povedal: „Je dôležité, aby rovnako armáda rešpektovala pravidlá demokratickej hre a rovnako aj svoju vlastnú rolu v nej.“ Po tom, ako po neúspešnom prvom kole volieb vyšlo takmer milión občanov do ulíc, turecká armáda oznámila, že je pripravená ochrániť turecký sekulárny systém. Rehn dodal: „Toto je skúška, či turecké ozbrojené sily rešpektujú demokratickú sekularizáciu a demokratické hodnoty.“

EÚ viackrát kritizovala vplyv armády na politiku v Turecku. Podriadenosť armády civilnej kontrole je jednou z podmienok vstupu krajiny do EÚ.

Aj napriek tlakom z vojenského prostredia a parlamentnej opozície Gűl odmietol stiahnuť svoju kandidatúru.

Pozície

Turecká armáda vydala stanovisko, v ktorom sa uvádza: „Problém, ktorý sa objavil v priebehu prezidentských volieb, je zameraný na argument sekularizmu.“ Správa dodáva: „Turecké ozbrojené sily udržiavajú svoje odhodlanie splniť svoju povinnosť prameniacu zo zákona, aby ochránili nemenný charakter Tureckej republiky.“

Podľa komentára v denníku Frankfurter Rundschau, turecká armáda je ochotná riskovať aj členstvo krajiny v EÚ. Tvrdí, že mnoho dôstojníkov kritizuje perspektívu integrácie svojej krajiny do Spoločenstva za predpokladu, že by znamenala oklieštenie ich vplyvu a dosahu na politickú moc.

Generálny tajomník Rady Európy, Terry Davis, vyjadril svoje znepokojenie nad oficiálnym armádnym stanoviskom slovami: „Ponáša sa to na zámerný pokus ozbrojených síl ovplyvniť voľbu nového tureckého prezidenta. Mali by zostať vo svojich kasárňach a nechať politiku stranou. [..] Som šokovaný, že armáda v členskej krajine Rady Európy by sa mohla správať takýmto spôsobom v situácii, keď sa vykonáva akt demokracie a ústavnosti, akým je voľba hlavy štátu.“

Podpredseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Tureckom, Andrew Duff (ALDE), povedal: „Som veľmi znepokojený tónom a načasovaním týchto poznámok [armády], ktoré znamenajú hrozbu pre legitimitu demokracie v krajine. Dúfam, že nie sú ničím viac, ako osobnými postojmi a nepredstavujú signál, že armáda by bola pripravená nebrať ohľad na vývoj demokracie v Turecku.“

TÜSIAD, turecká asociácia obchodníkov, vyhlásila, že „demokratické princípy si vyžadujú, že budeme rešpektovať vôľu nášho parlamentu.“ Ale rovnako nalieha, že „úrad prezidenta musí reflektovať spoločenský konsenzus, legitimitu demokracie a musí podporovať princípy Republiky.“

Nasledovné kroky

  • Turecká opozičná strana CHP podala podnet na ústavný súd, aby preskúmal platnosť prvého kola volieb. Rozhodnutie súdu, ktorého vynesenie sa očakáva tento týždeň, by mohlo byť spúšťacím mechanizmom k predčasným voľbám.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA