Politická kríza – skúška kompatibility Turecka s EÚ

EÚ varovala, aby armáda zostala mimo politiky. Tieto výzvy nasledovali po hrozbe tureckej armády, že sekularizmus v krajine bude v prípade nutnosti ochraňovať aj silou. Krajina uchádzajúca sa o členstvo v EÚ čelí veľkej politickej kríze po tom, čo bolo prvé kolo prezidentských volieb neúspešné.

Abdullah Gül 2
Abdullah Gül, zdroj: Rakúske predsedníctvo 2006

Pozadie

Počas prvého kola tureckých prezidentských volieb, 27. apríla 2007, kandidátovi vládnucej strany, súčasnému ministrovi zahraničných vecí Abdullahovi Gülovi, chýbalo len 10 hlasov, aby získal väčšinu 2/3 hlasov.

Akokoľvek, Gül má najväčšie predpoklady vyhrať tretie kolo volieb, ktoré sa uskutoční 9. mája 2007. V treťom kole stačí na zvolenie kandidáta len jednoduchá väčšina všetkých poslancov.

Sekularistické sily v Turecku sú na pozore pri predstave, že výkonná moc v štáte by mala byť úplne uchopená umiernenou islamistickou stranou. Najväčšie znepokojenie vyjadrili armáda a rovnako aj predseda najväčšej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP). Obviňujú vládnu Stranu spravodlivosti a práva (AKP), že sa usiluje podkopať sekulárny charakter Turecka.

Turecká armáda v minulosti zorganizovala už tri puče. V roku 1997 taktiež asistovala pri pokojnom zvrhnutí zvolenej vlády.

Otázky

Berúc na zreteľ politickú krízu, komisár pre rozširovanie Olli Rehn povedal: „Je dôležité, aby rovnako armáda rešpektovala pravidlá demokratickej hre a rovnako aj svoju vlastnú rolu v nej.“ Po tom, ako po neúspešnom prvom kole volieb vyšlo takmer milión občanov do ulíc, turecká armáda oznámila, že je pripravená ochrániť turecký sekulárny systém. Rehn dodal: „Toto je skúška, či turecké ozbrojené sily rešpektujú demokratickú sekularizáciu a demokratické hodnoty.“

EÚ viackrát kritizovala vplyv armády na politiku v Turecku. Podriadenosť armády civilnej kontrole je jednou z podmienok vstupu krajiny do EÚ.

Aj napriek tlakom z vojenského prostredia a parlamentnej opozície Gűl odmietol stiahnuť svoju kandidatúru.

Pozície

Turecká armáda vydala stanovisko, v ktorom sa uvádza: „Problém, ktorý sa objavil v priebehu prezidentských volieb, je zameraný na argument sekularizmu.“ Správa dodáva: „Turecké ozbrojené sily udržiavajú svoje odhodlanie splniť svoju povinnosť prameniacu zo zákona, aby ochránili nemenný charakter Tureckej republiky.“

Podľa komentára v denníku Frankfurter Rundschau, turecká armáda je ochotná riskovať aj členstvo krajiny v EÚ. Tvrdí, že mnoho dôstojníkov kritizuje perspektívu integrácie svojej krajiny do Spoločenstva za predpokladu, že by znamenala oklieštenie ich vplyvu a dosahu na politickú moc.

Generálny tajomník Rady Európy, Terry Davis, vyjadril svoje znepokojenie nad oficiálnym armádnym stanoviskom slovami: „Ponáša sa to na zámerný pokus ozbrojených síl ovplyvniť voľbu nového tureckého prezidenta. Mali by zostať vo svojich kasárňach a nechať politiku stranou. [..] Som šokovaný, že armáda v členskej krajine Rady Európy by sa mohla správať takýmto spôsobom v situácii, keď sa vykonáva akt demokracie a ústavnosti, akým je voľba hlavy štátu.“

Podpredseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Tureckom, Andrew Duff (ALDE), povedal: „Som veľmi znepokojený tónom a načasovaním týchto poznámok [armády], ktoré znamenajú hrozbu pre legitimitu demokracie v krajine. Dúfam, že nie sú ničím viac, ako osobnými postojmi a nepredstavujú signál, že armáda by bola pripravená nebrať ohľad na vývoj demokracie v Turecku.“

TÜSIAD, turecká asociácia obchodníkov, vyhlásila, že „demokratické princípy si vyžadujú, že budeme rešpektovať vôľu nášho parlamentu.“ Ale rovnako nalieha, že „úrad prezidenta musí reflektovať spoločenský konsenzus, legitimitu demokracie a musí podporovať princípy Republiky.“

Nasledovné kroky

  • Turecká opozičná strana CHP podala podnet na ústavný súd, aby preskúmal platnosť prvého kola volieb. Rozhodnutie súdu, ktorého vynesenie sa očakáva tento týždeň, by mohlo byť spúšťacím mechanizmom k predčasným voľbám.

REKLAMA

REKLAMA