Politické zmätky v nových členských štátoch

Osud vlád v Poľsku, Litve a Maďarsku je nejasný - prvé dve krajiny zažívajú vnútorné nepokoje a Maďarsko čaká druhé kolo parlamentných volieb. Nepokoje v najhoršom prípade oddialia vstup krajín do eurozóny.

 

Pozadie

Poľská vláda od parlamentných volieb v októbri 2005 bojuje o podporu v dolnej komore parlamentu. Menšinová vláda strany Práva a spravodlivosti sa udržala pri moci iba vďaka „paktu stability“, ktorý podpísala s populistickou Stranou sebaobrany a nacionalisticko-katolíckou Ligou poľských rodín. Oficiálna koalícia strán, ktorá by mala vzniknúť po Veľkej noci, by mala politický systém stabilizovať, no zároveň otvára otázku pozície Poľska v EÚ.

Budúcnosť vládnej koalície v Litve je neistá, odkedy bola predsedovi parlamentu Arturasovi Paulauskasovi vyslovená nedôvera. Po vystúpení jeho strany z koalície chýba súčasnej vláde jasná väčšina v parlamente, a to iba niekoľko mesiacov pred plánovaný vstupom krajiny do eurozóny. Premiér Algierdas Brazauskas zrejme odstúpi.

V Maďarsku druhé kolo parlamentných volieb 23. apríla rozhodne o osude súčasnej socialisticko-liberálnej vládnej koalície, ktorá v prvom kole získala tesnú väčšinu (EurActiv.sk, 10. apríl 2006). V prípade úspechu to prvé znovuzvolenie vlády od pádu komunistického režimu.

Otázky

Poľsko

Nová koaličná dohoda by mohla viesť k odstúpeniu premiéra Kazimierza Marcinkiewicza a ministra zahraničných vecí Stefana Mellera. Spojila by strany s výrazne rozdielnym politickým pozadím a ekonomickými politikami, čo nehrá v prospech jej stability, a mohlo by viesť až k predčasným voľbám.

Nová koalícia by veľmi pravdepodobne posilnila antieurópsky postoj vlády, a tým aj povesť Poľska ako euroskeptického člena a náročného partnera v Európskej únii. Spochybní aj finančnú stabilitu krajiny. Poľsko je jediná krajina, ktorá doteraz neurčila konečný časový rámec pre zavedenie eura a nová koalícia bude váhať v prípravách Poľska na spoločnú menu.

Litva

Nové koaličné rokovania začnú po Veľkej noci. Líder Strany práce vo vládnej koalícii Viktor Uspaskič presadzuje zvolenie nového premiéra, ktorý by mal blízko k proruskej lobby v Litve. V krajine zrejme prebehne ďalší pokus o odvolanie súčasného prezidenta Valdasa Adamkusa za odvolanie predsedu Najvyššieho súdu.

Politický chaos v Litve nepomôže žiadosti krajiny o prijatie do eurozóny, naplánované na január 2007 (EurActiv.com, 17. marec 2006). Vnútorná situácia môže ovplyvniť hodnotenie dôveryhodnosti krajiny ako člena eurozóny zo strany Komisie.

Maďarsko

Bez ohľadu na to, či vo voľbách zvíťazia Socialisti alebo Fidesz, budú musieť posilniť finančnú povesť krajiny, ktorú poškodil veľký deficit štátneho rozpočtu (o 6% prekračujúci povolenú hranicu podľa konvergenčných kritérií EÚ). To rozhodne o budúcom zavedení eura v krajine. Vstup Maďarska do eurozóny bolo pôvodne naplánované na rok 2010, ale možno sa posunie až na rok 2014, ak pretrvá nestabilita hospodárstva.

Je stále menej pravdepodobné, že zvíťazí Fidesz, pretože líder strany Viktor Orbán stiahol svoju kandidatúru na post premiéra. Potenciálny koaličný partner, Demokratické fórum (MDF), ktoré prekvapivo získalo v prvom kole volieb viac ako 5% hlasov, zatiaľ neprijalo jeho ponuku vytvoriť koalíciu pod vedením kandidáta MDF.

Nasledujúce kroky:

  • zloženie novej poľskej vládnej koalície bude známe po veľkonočných prázdninách
  • rokovania o novej koalícii v Litve začnú rovnako po Veľkej noci
  • druhé kolo parlamentných volieb v Maďarsku sa uskutoční 23. apríla 2006

REKLAMA

REKLAMA