Polygamia je v Turecku stále rozšírená

Viac ako 186 tisíc žien žije v Turecku, ktoré je kandidátskou krajinou EÚ, v polygamických manželstvách, aj napriek tomu, že to turecký zákon zakazuje.

Polygamia sa vyskytuje predovšetkým na juhovýchode krajiny, kde žije kurdská menšina. Keďže podľa zákona je polygamia ilegálna a manželstvá musia byť uzatvorené podľa pravidiel občianskeho obradu, druhé manželky vstupujú do zväzku pri rôznych náboženských a kultúrnych ceremóniách. Nemajú tak takmer žiadnu právnu ochranu.

V správe z výskumu, ktorý uskutočnila Hacettepe univerzita v Ankare a ktorá minulý týždeň odznela aj vo výbore pre rovné príležitosti tureckého parlamentu, sa uvádza, že muži často vyhľadávajú druhú manželku, ak im prvá nedokázala porodiť dieťa, predovšetkým mužského potomka.

Štúdia sa takisto zaoberala problémom rodinného a spoločenského nátlaku na ženy z dôvodu rozšírenej genderovej nerovnosti, vrátane manželstiev medzi neplnoletými, platenie vena a uprednostňovanie synov pred dcérami v rodinách.

Z výskumu vyplynulo, že v krajine s asi 77 miliónmi obyvateľov, žije až 7 miliónov párov v manželstvách dohodnutých medzi rodinami a takmer 5,5 milióna žien sa vydalo pred dosiahnutím osemnásteho roku veku, ktorý je oficiálne minimálnym vekom pre manželstvo.

So súhlasom rodičov je ale povolené v tejto sekulárnej krajine, kde sa 99% obyvateľov hlási k rôznym formám islamu, uzavrieť manželstvo od 17-tich a vo výnimočných prípadoch môže súd povoliť manželstvo aj pre šestnásťročné deti oboch pohlaví.

Až do roku 2002 turecký občiansky zákonník pritom vyžadoval minimálny vek 17 rokov pre chlapcov a 15 rokov pre dievčatá. Aj súčasný turecký prezident Abdullah Gül si vzal svoju manželku keď mala 15 rokov.

Podľa autorov výskumu veno, ktoré platí manžel alebo jeho rodina za svoju nastávajúcu, bolo požadované za viac ako 2 milióny žien, najmä medzi skupinou s nižším dosiahnutým vzdelaním.

Denník Hürriyet píše, že podľa autorov univerzitného výskumu je pre boj s diskrimináciou potrebné vyššie zastúpenie žien v sektoroch vzdelávania, pracovného trhu a politiky.

Ústavné zmeny 2010

Turecká republika požiadala o plné členstvo v Európskom spoločenstve v roku 1987 a v roku 1999 získalo štatút kandidátskej krajiny. Rokovania o vstupe do EÚ boli otvorené v októbri 2005.

V máji 2010 vládnuca strana AKP (Strana spravodlivosti a pokroku) v parlamente prijala ústavný reformný balík, v septembri schválili zmenu ústavy aj občania v referende. Jednou z noviniek je, že prijímanie opatrení tzv. pozitívnej diskriminácie na zaistenie rovnosti žien a mužov sa nebude považovať za odporujúce princípu rovnosti. Avšak podľa občianskych skupín za práva žien je implementácia rovnosti v praxi nedostatočná.

Komisia v Správe o pokroku z roku 2010 vyčíta Turecku narastajúci počet zabití zo cti, stále rozšírené vynútené manželstvá a domáce násilie, nespomína ale otázku polygamie.

Na otázku EurActivu, prečo Komisia túto otázku neuvádza, odpovedala: „Turecko má vlastnú legislatívu, ktorá polygamiu zakazuje a preto sa očakáva, že ju v krajine aj dôsledne implementuje.“

Podľa Kader Sevinç, predstaviteľky opozičnej strany CHP (Republikánska ľudová strana) pre EÚ v Bruseli, trend polygamie v Turecku porušuje práva žien a je „vážnym znepokojením“ pre európske ašpirácie Ankary.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA