Prelomové voľby na Ukrajine

Zatiaľ čo spomienky na Oranžovú revolúciu pomaly blednú, Ukrajinci 26. marca v parlamentných voľbách rozhodnú o budúcej orientácii krajiny na Západ alebo na Rusko.

 

Pozadie

26. marca 2006 sa na Ukrajine uskutočnia prvé parlamentné voľby od Oranžovej revolúcie v roku 2004. O 450 kresiel v parlamente (Verchovna rada) sa bude uchádzať spolu 47 politických strán, skutočnú šancu presadiť sa má však iba 6-8 z nich.

Podľa nového volebného zákona krajiny, prijatého v októbri 2004 budú noví poslanci zvolení na päťročné funkčné obdobie (predtým 4 roky) a budú povinní zostať na kandidátke svojej strany po celé funkčné obdobie. Prah zvoliteľnosti je stanovený na 3% hlasov. 26. marca sa uskutočnia aj komunálne, regionálne, krajské a miestne voľby. Napriek logistickej komplikovanosti spoločných volieb volebný zákon predpisuje zverejnenie výsledkov volieb do piatich dní odo dňa ich konania.

Nový parlament krajiny sa bude potýkať so sériou nových ústavných zmien, ktoré vstúpili do platnosti v januári 2006. Úlohou poslancov bude menovať a schvaľovať nového premiéra krajiny a vytvoriť väčšinovú koalíciu. Premiér bude odteraz politicky zodpovedný prezidentovi i parlamentu.

Ak sa parlamentu do 30 dní od jeho prvého zasadnutia nepodarí dosiahnuť väčšinovú koaličnú dohodu, prezident má právo parlament rozpustiť a vyhlásiť nové voľby.

Vo voľbách sa rozhodne o tom, či Ukrajina rýchli svoje úsilie o integráciu do Európy, alebo sa zameria na užší vzťah s Ruskom. Prezident Juščenko niekoľkokrát prisľúbil, že krajinu dovedie do EÚ. Minister zahraničných vecí Boris Tarasiuk vyhlásil, že Ukrajina by sa mohla stať členským štátom EÚ najneskôr v roku 2015. EÚ krajine udelila status trhovej ekonomiky, začala s ňou rokovania o zjednodušení vízového režimu prisľúbila podpis dohody o voľno obchode, len čo Kyjev vstúpi do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) – no zatiaľ Ukrajine jednoznačne neprisľúbila členstvo.

Voľby 26. marca bude monitorovať približne 400 medzinárodných pozorovateľov a 34 000 volebných miestností Ukrajiny bude strážiť 76 000 policajtov.

Otázky

Kandidáti

  • Strana regiónov (SR): založená v roku 2001, vedená bývalým premiérom Viktorom Janukovyčom. Strana má silnú potenciálnu voličskú základňu na východe a juhovýchode Ukrajiny. Po prezidentských voľbách v roku 2004, ktoré vyústili do porážky premiéra Janukovyča, si strana získala väčšinu voličov bývalej komunistickej strany na východnej Ukrajine. Strana regiónov vo svojej volebnej kampani presadzovala uzákonenie ruštiny ako úradného jazyka a celkove sa usiluje o bližší vzťah s Ruskom. Je proti členstvu Ukrajiny v NATO a nepodporuje reformy, potrebné pre vstup krajiny do WTO. Ak zvíťazí, Janukovyč prisľúbil dvojciferný rast HDP a podporu podnikania a tvorby nových pracovných miest. Najvyššia vrstva straníckych funkcionárov SR spája politikov, podporujúcich návrat autoritárskeho režimu, a ďalších lídrov, ktorí sú otvorení európskej integrácii a presadzovali by stabilitu a ekonomickú prosperitu. Strana regiónov v súčasnosti vedie v predvolebných prieskumoch, a očakáva sa, že získa približne 30% hlasov. Podľa správ miestnych médií jej horúcim kandidátom na premiéra je najbohatší muž krajiny Rynat Achmetov. Na Ukrajine sa šíria podozrenia z jeho kontaktov s organizovaným zločinom, hoci nikdy nebol obvinený či usvedčený zo zločinu.

  • Ľudová únia Naša Ukrajina (ĽÚNU): Nasledovníčka predvolebnej aliancie Blok Naša Ukrajina bola oficiálna založená v marci 2005. Na čele strany stojí prezident Viktor Juščenko, jej kandidátom na premiéra je bývalý premiér Juri Jechanurov. ĽÚNU podporuje prozápadnú orientáciu krajiny, ktorá obhajuje slobodnú trhovú ekonomiku a európsku integráciu. Hlavná masa prívržencov strany je v západnej časti Ukrajiny. ĽÚNU čelí dvojakej výzve: okrem Strany regiónov bývalého rivala Janukovyča sa Naša Ukrajina bude musieť vymedziť aj voči strane bývalej Juščenkovej revolučnej partnerky Julie Tymošenkovej. Aktuálne prieskumy ukázali 17,1% podporu pre ĽÚNU a 16,9% pre Blok Julie Tymošenkovej. ĽÚNU by tak poľahky mohla skončiť ako tretia najväčšia strana v parlamente.

  • Blok Julie Tymošenkovej (BJT): Po konflikte s revolučným partnerom Viktorom Juščenkom bývalá premiérka Julia Tymošenková vystúpila z tieňa Oranžovej revolúcie a založila si vlastnú stranu. Jej kandidatúra skôr poškodzuje, než pomáha ĽÚNU. Julia Tymošenková je charizmatická populistka, ktorá opakovane obviňuje Juščenka zo spolupráce s „oligarchami“ v krajine a z toho, že umožňuje korupciu. Rezolútne odmietla myšlienku možnej veľkej koalície s oboma ďalšími veľkými stranami. Jechanurov z ĽÚNU zas obvinil Tymošenkovú z oportunizmu a vyhlásil: „Som profesionálny ekonóm a je pre mňa ťažké pracovať s ľuďmi, ktorí nemajú žiadne princípy.“

Hospodárstvo

Ekonomika Ukrajiny musela v posledných rokoch prekonať sériu úderov. Po zmätku Oranžovej revolúcie klesol hospodársky rast krajiny z 12,1% v roku 2004 na 2,6% v roku 2005. Rozhodujúcu úlohu v tom zohral 30-percentný pokles svetových cien ocele a rúd – kľúčových vývozných artiklov Ukrajiny. Spor s Moskvou o dodávky a cenu zemného plynu a jej následné zvýšenie o 100% bol ďalším šokom. Týmto i ďalšími podobnými krokmi Moskva ukázala, ako ďaleko je ochotná zájsť, aby udržala Ukrajinu pod svojou kontrolou. Objem zahraničných investícií medzitým rastie (6,6 miliardy eur v roku 2005), zväčša vďaka rozsiahlej privatizácii vrátane Mittal Steel a obrovskej miestnej oceliarne.

Korupcia

Silným argumentom proti Oranžovej revolúcii je, že skôr rozšírila, než zmenšila množstvo korupčných magnátov s aktívnym napojením na štátnu moc.

Pozície

Prezident Juščenko prisľúbil, že voľby 26. marca budú doteraz najdemokratickejšími voľbami nezávislej Ukrajiny a varoval, že jeho vláda ostro zakročí proti narušovateľom.

Na otázku, či sa ukrajinsko-ruské vzťahy po parlamentných voľbách zmenia prezident Juščenko uviedol: „Som presvedčený, že áno. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách pre oživenie obchodu a ekonomickej spolupráce. Myslím, že musíme spoločne uskutočniť viac humanitárnych projektov, aby sme vyvrátili stereotypy a mýty o nás.“

Julia Tymošenková vo svojom stanovisku v tlači napísala: „Niektorí hovoria, že sa nemusíme báť, že demokracia a trh sú už na Ukrajine príliš stabilné, než aby sa dali nahradiť, že reforma je nezvratná a že vládnuce klany oligarchov v krajine sa postupne zmenia na zákony dodržiavajúcich kapitalistov, ako tomu bolo vo východnej Európe. Bohužiaľ, tento názor je skôr zbožným prianím, než realitou.“

„Postkomunistická éra sa skončila. Obdobie autoritarizmu tiež. Vládne rozdelená moc, mnohostrannosť záujmov, nahnevané médiá, silné lobistické skupiny, dotieravé občianske organizácie a individuálne ambície. To znamená, že Oranžová revolúcia bola úspešná a že Ukrajina je dnes podobnejšia demokratickému svetu, ktorý ju z diaľky pozoruje a nechápe,“ vyhlásil predseda newyorského Oranžového kruhu Adrian Karatnycky pre denník Kyiv Post.

„Romantika na Ukrajine skončila,“ uviedol zástupca riaditeľa Centra pre politické technológie v Moskve Alexej Makarin. „Obdobie Oranžovej revolúcie s jej protestnými emóciami a čierno-bielou konfrontáciou medzi silami dobra a zla nahradil čas pragmatických politických dohôd.“

Komisia uviedla, že nadchádzajúce voľby na Ukrajine bude sledovať a nepochybuje, že budú demokratické a spravodlivé.

REKLAMA

REKLAMA