Premiér rezignoval, napätie rastie

Zasahovanie medzinárodného spoločenstva znemožňuje vykonávať úlohy vplývajúce z postu premiéra Bosny a Herzegoviny, s takýmto odôvodnením rezignoval bosniansky Srb Nikola Špirić na svoj úrad.

Krátka správa

Ešte nedávno sa zdalo, že najväčším problémom krajiny je policajná reforma, ktorá bránila v podpise Stabilizačnej a asociačnej dohody s Európskou úniou. Dnes sa krajina nachádza v situácii, ktorú niektorí komentátori označujú za najhoršiu krízu od konca vojny. Bosniansko srbský premiér o svojej rezignácii prehlásil, že to bolo “jediné správne rozhodnutie”.

Rezignácia bola reakciou na na opatrenia, ktoré predstavil slovenský diplomat a zástupca medzinárodného spoločenstva v Bosne a Herzegovine Miroslav Lajčák. Zamýšlané reformy majú zamedziť bežnej praxi, kedy hociktorá z entít mohla zabrániť prijatiu rozhodnutia na centrálnej úrovni len tým, že sa jej ministri nezúčastnili rokovaní vlády. Počínanie Nikolu Šprića označil Lajčák za “príliš emocionálne” a “úplne nezodpovedné”. „Je paradoxné, že predseda vlády rezignoval kvôli opatreniam, ktoré majú zefektívniť prácu orgánu, ktorému predsedá“, uviedol vo svojom vyhlásení Miroslav Lajčák.

Medzinárodné spoločenstvo, Rada pre implementáciu mieru ako aj bosnianski moslimovia a Chorváti Lajčákove kroky podporujú. Naopak Srbsko ho vyzýva na rezignáciu a šíri rétoriku protisrbského sprisahania. Srbskí politici na čele s premiérom Vojislavom Koštunicom spájajú otázku reforiem v Bosne a Herzegovine s otázkou nezávislosti Kosova, pričom oboje vnímajú ako veľkú krivdu na srbskom národe. Bosniansko-srbskí politici pritom neraz vyhlásili, že ak sa Kosovo stane nezávislým budú mať v rukách argument na vypísanie referenda o nezávislosti, oddelenia sa od Bosny a Herzegoviny a pripojenia k Srbsku.

Rezignácia Nikolu Spriča bude mať aj ďalšie dôsledky. Adminstratívne usporiadanie multietnickej Bosny a Herzegoviny predpokladá, že nového kandidáta na premiéra musí schváliť celoštátny parlament. Neočakáva sa však, že by srbskí poslanci podporili akéhokoľvek nového kandidáta. Krajinu tak pravdepodobne na dopredu neodhadnuteľný čas bude riadiť rada ministrov a hoci takúto situáciu právo predpokladá, ide o provizórium.   

Úrad vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva je definovaný v Daytonskej dohode z roku 1995. Spoločne ho menujú OSN a EÚ. Má právo odvolávať ministrov a presadzovať legislatívu.

REKLAMA

REKLAMA