Prieskum: Chorváti vnímajú budúcnosť pesimisticky

Ako vyplynulo z celonárodného prieskumu, veľká väčšina Chorvátov je pesimistická pokiaľ ide o budúcnosť ich krajiny, a to napriek vyhliadke vstupu do EÚ v roku 2009.

Pozadie

Chorvátsko oficiálne požiadalo o členstvo v EÚ na začiatku roku 2003. Otvorenie prístupových rokovaní bolo Komisiou odložené na október 2005 v dôsledku nedostatočnej spolupráce Chorvátska s ICTY.

Rokovania boli uzatvorené v oblasti vedy a výskumu, Komisia však rozhodla, že je potrebný ďalší pokrok v kapitolách týkajúcich sa ekonomiky, súdnictva, verejnej správy a v boji proti korupcii.

Otázky

Chorvátsko je prvé v poradí krajín na členstvo v EÚ (možno už v roku 2009). Napriek tomu, ekonomické a sociálne problémy spôsobujú, že život v krajine, ktorá bola pred vyhlásením nezávislosti v roku 1991 súčasťou Juhoslávie, je stále pre mnohých ťažký.

Prieskum nazvaný „Kvalita života v Chorvátsku: Kľúčové zistenia z národného výskumu“ ukázal, že občania kandidátskej krajiny EÚ sú nespokojní s nízkou úrovňou príjmov, regionálnymi rozdielmi v ekonomickom raste, vysokou mierou nezamestnanosti a kvality verejných služieb. Pritom len jedna štvrtina si myslí, že sa situácia čoskoro zlepší.

Naopak, väčšina Chorvátov uviedla, že sú spokojní so svojím rodinným životom, osobnými vzťahmi, zdravím, životným prostredím a národnou bezpečnosťou. Potreba zvýšenia životného štandardu však zostáva hlavným problémom.

Tieto ekonomické a sociálne tažkosti sú výzvou pre politikov. Správa ukázala, že najpálčivejšou otázkou je živorný štandard a nízky priemerný príjem domácnosti – len €300 mesačne. Za priority sa ďalej považujú zvýšenie HDP (v súčasnosti je to menej než polovica priemeru EÚ) a zlepšenie prístupu ku vzdelaniu (40% populácie má len základné vzdelanie).

Správa Eurofound (European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions – Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok) tiež odhalila nízku úroveň dôvery a sociálnej kohézie, pričom tretina Chorvátov verí, že je potrebné byť obozretný pri jednaní s inými ľudmi. Z opýtaných si 35% myslí, že medzi etnickými skupinami existuje napätie a 62% vyslovilo obavy z napätia medzi chudobnými a bohatými.

Správa volá po konkrétnych refromách zlepšujúcich kvalitu života, ako napríklad vytvorenie podmienok pre dostupné bývanie, poskytnutie stimulov mladým ľudom, aby dlhšie študovali a zabezpečenie dostupnej predškolskej starostlivosť o deti, čo by umožnilo viacerým ženám pracovať.

Spolu s úsilím o skorý vstup do EÚ by mali tieto refomy predstavovať základ pre zvyšovanie kvality života v Chorvátsku.

Pozície

Európsky parlament vo svojej správe z apríla 2007 vyzval Chorvátsko, aby pokračovalo v plnení prístupových kritérií, upozornil však, že plné členstvo nebude možné skôr než EÚ zreformuje vlastné inštitúcie. MEP vyzdvihli prijatie dôležitých zákonov v kľúčových oblastiach, akými sú verejná správa, správa súdov a protikorupčná politika.

Správa žiadala od Chorvátska, aby viac spolupracovalo s ICTY a pokročilo v reforme súdnictva a tranzície na trhovú ekonomiku. Parlament zdôraznil potrebu implementácie legislatívy EÚ v obslati životného prostredia a ratifikácie Kjótskeho protokolu.

Predseda EK José Manuel Barroso opakovane podporil vstup Chorvátska do EÚ za predpokladu, že splní kritériá pre členstvo.

Komisár pre rozšírenie Olli Rehn podporil úsilie Chorvátska o členstvo a želá si, aby sa krajina stala členom, čo možno najskôr. Vyjadril zároveň prianie, aby sa ešte predtým vyriešil inštitucionálny problém EÚ: „Zatiaľ čo sa vnútorne pripravujeme na nové inštitucionálne usporiadanie, postupný a dôsledný prístupový proces Chorvátska a krajín Západného Balkánu pokračuje. Držíme sa našich záväzkov voči týmto krajinám“, uzavrel.

REKLAMA

REKLAMA