Problémy v nemecko-poľských vzťahoch pretrvávajú

Nemeckí a poľskí lídri sa pokúšali o zlepšenie vzťahov, rozdielne názory však ostávajú.

Krátka správa

Počas návštevy poľského premiéra Jaroslawa Kaczynského u nemeckej kancelárky Angely Merkel (30. október 2006) nedokázali lídri nájsť spoločný názor na mnohé aktuálne otázky.

Kaczynski bol naďalej kritický k nemecko-ruskému projektu plynovodu spájajúceho obe krajiny po dne Baltského mora (teda trasa obchádza územie Poľska), ktorý podľa neho ohrozuje dodávky plynu do krajiny. Neuspokojila ho ani Merkelovej ponuka, že Nemecko poskytne Poľsku alternatívne dodávky v prípade, že tie jeho budú ohrozené. Poľsko sa obáva, že nový plynovod odsunie do úzadia tie, ktoré sú využívané v súčasnosti, a ktoré idú cez poľské územie. Poľsko sa obáva ruských hrozieb zastavenia dodávok plynu (ako sa to stalo začiatkom roku na Ukrajine).

Rozdielne názory pretrvávajú aj v citlivej otázke nemeckej žiadosti voči Poľsku na reparácie za škody, ktoré utrpeli jeho občania po druhej svetovej vojne. Merkel odmietla podpísať zmluvu uzatvárajúcu povojnové požiadavky. Tvrdila, že by to len „skomplikovalo“ záležitosť.

Na konci stretnutia Merkelová vyhlásila: „Obaja si uvedomujeme dôležitosť dobrých vzťahov medzi Nemeckom a Poľskom. Sú dôležité pre obe naše krajiny a sú veľmi dôležité pre EÚ.“

Pred návštevou obvinil nemecký kresťansko-demokratický poslanec Georg Schirmbeck premiéra Kaczynského z populizmu. Podľa nemeckých novín Süddeutsche Zeitung povedal, že národný populizmus bratom Kaczynským už na prežitie nestačí, a teda budú musieť ukázať nejaké úspechy v Európe a pre svojich občanov.

Pôvodné členské krajiny EÚ znepokojuje nedávny „nárast nacionalistických tendencií“ v Poľsku, ale aj iných stredo a východoeurópskych krajinách, ako je Slovensko, Česká republika či Maďarsko. Niektorí komentátori to považujú za hrozbu a zdroj nestability pre EÚ, podľa iných je to len výsledok radikálnych ekonomických a politických zmien, cez ktoré krajiny prešli. Gergely Hudecz, politický analytik DZ Bank v Budapešti v denníku The Guardian konštatuje, že je otvorenou otázkou, či bude EÚ schopná odpovedať na nový fenomén „únavy z tranzície“.

REKLAMA

REKLAMA