Profesor: Izrael by mal vstúpiť do EÚ

Prosperujúca ekonomika a skúsenosti s integráciou imigrantov sú veci, ktoré by mohol Izrael ponúknuť Európskej únii ak by sa stal jej členom, hovorí izraelský profesor Alfred Tovias.

Izrael by mohol Európsku úniu veľa naučiť a ak by sa stal jej členom priniesol by so sebou aj úspešnú ekonomiku, tvrdí Afredo Tovias, expert na európske štúdie, rozširovanie EÚ a vzťahy EÚ-Izrael. Je zároveň riaditeľom Inštitútu Leonarda Davisa pre medzinárodné vzťahy na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.  

“Izrael nemusí byť  europeizovaný, v skutočnosti sa Európa začína izraelizovať, povedal Tovias na návšteve Austrálie. Informuje o tom portál AJN. Izrael už podľa neho prekonal mnoho problémov, ktorým Európa ešte len začína čeliť, predovšetkým v oblasti integrácie vlastných imigrantov. Štátu Izrael, ako hovorí Tovias, sa podarilo úspešne integrovať vlny migrantov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, Etiópie a Európy.

Pochopiteľne, členstvo Izraela v EÚ nie je dnes na programe dňa ani na jednej strane. Únia je dnes zahltená ambíciami iných kandidátov, preukázeteľne európskych, ktorí zatiaľ nie sú na členstvo pripravení. Počínajúc západným Balkánom a Tureckom, Ukrajinou a Moldavskom končiac.

Ak by sme aj opomenuli fakt, že sa židovský štát nenachádza ani kúskom svojho územia v regióne, ktorý sa tradične považuje za Európu, izraelská vláda zatiaľ ani nemá vstup do EÚ v oficiálnej agende. Sporadicky sa ale na oboch stranách objavujú náznaky vôle. Napríklad Silvio Berlusconi sa v minulosti vyjadril, že Izrael ako jediná demokracia na Blízkom východe „je prirodzeným kandidátom na vstup do EÚ“. Podobne bývalý izraelský minister zahraničia Silvan Shalom, ako aj šéf strany Likud Benjamin Netanjahu verbálne prejavili záujem o členstvo v Európskej únii.

Všeobecne prevláda názor, že vážnejšia diskusia o členstve Izraela, ktorá by bola asi aj diskusiou o hraniciach EÚ, sa nemôže začať, kým sa nevyriešia vzťahy Izrael-Palestína. EÚ, ktorá sa angažuje v blízkovýchodnom Kvarete zastáva názor, že Izrael by sa mal stiahnuť do hraníc z pred roku 1967 a existovať vedľa nezávislého Palestínskeho štátu.

V minulosti bývalý špenielsky premiér José María Aznar a niektorí americkí republikáni ako Rudy Guliani vyzvali NATO, aby začalo vážne uvažovať nad tým, že prijme do svojich radov Izrael (spolu s Austráliou a Japonskom). Tento názor presadzuje aj izraelský minister pre strategické hrozby Avigdor Lieberman. Židovský štát opakovane zdôrazňuje, že zápas, ktorý vedie s terorizmom nie je len jeho osobným bojom, ale zápasom za celý svet.

Oficiálne je Izrael súčasťou Európskej politiky susedstva, v rámci ktorej EÚ ponúka štátom užšie partnerstvo, nie však perspektívu členstva. Na rozdiel od ostatných susedov EÚ, Izrael ako vyspelá ekonomika nie je prijímateľom finančnej pomoci v rámci programu MEDA. Má s Bruselom podpísanú asociačnú dohodu obsahujúcu recipročný bezcolný export priemyselných výrobkov a úľavy z ciel na poľnohodpodárske produkty (s výnimkoy produktov pochádzajúcich z izraelských osád na Západnom brehu, z východného Jeruzelema a Golanských výšinýn, teda z okupovaných území).

V júní 2008 Asociačná rada EÚ-Izrael oznámila, že sa dohodla na posilení vzájomných vzťahov. Pôjde o intenzívnejšie diplomatické kontakty, zastúpenie Izraela v agentúrach EÚ a účasť na vzdelávacích programoch ako sú Tempus a Erasmus ako aj na bankových a vesmírnych programoch EÚ. Bude sa tiež skúmať možnosť začlenenia Izraela do jednotného európskeho trhu. Proti zámeru EÚ pozdvihnúť bilaterálne vzťahy na novú kvalitatívnu úroveň protestovala Liga arabských štátov, ktorá v liste vyzývala lídrov EÚ, aby tak neurobili, pokým Izrael nazastaví výstavbu nových osád na okupovaných územiach.

Diplomatické vzťahy nie sú bezproblémové, EÚ v minulosti ostro kritizovala vojenské operácie, ktoré Izrael viedol napríklad v Gaze proti hnutiu Hamas a v Libanone proti hnutiu Hizballáh, pri ktorých zomierali civilisti.

REKLAMA

REKLAMA