Rakúske predsedníctvo sa zameria na Balkán

Rakúske predsedníctvo si naplánovalo množstvo úloh v oblasti rozširovania a vonkajších vzťahov. Hlavnou prioritou bude Západný Balkán, no veľmi dôležitou otázkou je aj snaha Turecka o členstvo v EÚ.

olli rehn, rozširovanie, komisia
olli rehn, rozširovanie, komisia

 

Pozadie

Rakúsko je držiteľom rotujúceho predsedníctva EÚ pre prvých šesť mesiacov roka 2006 po druhý krát od svojho vstupu do Únie v roku 1995. Krajina je známa ako jeden z najsilnejších kritikov ďalšieho rozširovania Únie.

Otázky

Čo sa týka vonkajších vzťahov a rozširovania, hlavným cieľom Rakúskeho predsedníctva bude jasne región Západného Balkánu. Viedeň sa bude usilovať poskytnúť krajinám juhovýchodnej Európy „jasnú európsku perspektívu“ v súlade s tzv. Solúnskou agendou Únie.

10.-11. marca 2006 bude rakúske mesto Salzburg hostiť neformálne stretnutie Gymnich ministrov zahraničných vecí EÚ-25 a krajín Západného Balkánu. Stretnutie na vysokej úrovni bude hľadať spôsoby prehĺbenia politickej a ekonomickej spolupráce a rozvoja medzi EÚ a Západným Balkánom, a bude sa zaoberať aj otázkami ako zjednodušenie vízového režimu.

Komisia v apríli alebo máji 2006, teda počas Rakúskeho predsedníctva, predstaví hodnotiace správy o prístupovom pokroku Bulharska a Rumunska. Na základe týchto správ Rakúsko buď odporučí Rade vstup oboch kandidátov do EÚ 1. januára 2007, alebo odloženie ich vstupu o rok, ak prípravy na členstvo budú nedostatočné v niektorých kľúčových oblastiach.

V roku 2006 bude pokračovať tzv. screeningový proces Chorvátska a Turecka, a Rakúske predsedníctvo bude hodnotiť jeho pokrok.

Rumunsko a Bulharsko by mali byť pripravené na vstup [do EÚ] v roku 2007, najneskôr v roku 2008, zatiaľ čo členstvo Chorvátska a Macedónska bude nasledovať o niekoľko rokov,“ vyhlásil rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel.

Na medzinárodnej scéne sa Rakúske predsedníctvo bude usilovať o posilnenie a upevnenie roly Únie. Počas prvých šiestich mesiacov roka 2006 bude Rakúsko hostiť alebo organizovať:

  • summit EÚ-Latinská Amerika a Karibik v máji
  • summit EÚ-Rusko v máji
  • summit EÚ-USA v júni
  • summit EÚ-Kanada (zatiaľ nepotvrdené)
  • zasadnutie Rady pre spoluprácu EÚ-Ukrajina (dátum zatiaľ nepotvrdený)
  • prípravné stretnutia na summit EÚ-ASEM (Asia-Europe Meeting)
  • stretnutie prezidentov EÚ-Japonsko
  • stretnutie Dialóg o ľudských právach EÚ-Čína v máji

Čo sa týka žiadosti Turecka o členstvo v EÚ, Rakúske predsedníctvo bude musieť prekonať pomerne silnú mieru odporu voči rozširovaniu EÚ ako takému a najmä kandidatúre Ankary medzi rakúskymi občanmi. Viedeň bola najhlasnejším odporcom začatia prístupových rokovaní EÚ s Ankarou, usilovala sa o presadenie explicitnej alternatívy k plnému členstvu vo forme statusu privilegovaného partnerstva.

Turecko počas Rakúskeho predsedníctva očakáva otvorenie rokovaní o niekoľkých negociačných kapitolách, konkrétne v marci 2006, no Viedeň už navrhla, že otvorenie negociácií by mohlo byť posunuté do druhej polovice roka 2006. „Pre mňa je príliš skoro hodnotiť, či bude možné otvoriť rokovania o tej-ktorej kapitole v prvej polovici roka,“ uviedla rakúska ministerka zahraničných vecí Ursula Plassnik.

Podľa údajov z nedávneho prieskumu Eurobarometer sú Rakúšania najsilnejšími odporcami myšlienky ďalšieho rozširovania Únie (nasledujú Francúzi, Nemci a Luxemburčania). Podpora verejnosti je obzvlášť slabá v otázke možného vstupu Turecka, ktorý schvaľuje iba 10% Rakúšanov. Rakúsko zároveň zaznamenalo najväčší relatívny pokles (o17%) verejnej podpory vstupu Turecka od roku 2002.

Podľa Eurobarometra približne 41% respondentov z celej Európy verí, že prípadné členstvo Turecka prinesie zblíženie európskych a moslimských hodnôt. V Rakúsku je to iba 24% obyvateľov. Zatiaľ čo 38% Európanov vníma tureckú žiadosť ako potenciál pre zvýšenie regionálnej bezpečnosti, v Rakúsku tento názor zdieľa iba 20% verejnosti. Približne 73% Rakúšanov je presvedčených, že kultúrne rozdiely medzi Európou a Tureckom sú príliš zásadné na to, aby umožnili členstvo Turecka v EÚ (priemer v EÚ je 54%).

Aktuálny prieskum ukázal, že aj podpora členstva v EÚ zo strany Turkov klesla – zo 70% na 55%.

Pozície

Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel vyhlásil, že rokovania s Tureckom začnú „objektívne a profesionálne“. Uviedol, že negociačný proces bude „náročný“ a dodal, že Turecko si zaslúži kandidátsky status, no výsledok prístupových rokovaní je neistý. „Koniec musí byť otvorený,“ vyhlásil Schüssel.

Predseda Tureckej asociácie priemyslu a obchodu TÜSIAD Ömer Sabanci vo svojom nedávnom politickom prejave uviedol, že reformné výsledky tureckej vlády sú pôsobivé. V oblasti EÚ Sabanci žiada viac politickej vôle a sústredeného úsilia pri implementácii reforiem, odvolávajúc sa na nedávnu diskusiu o slobode prejavu a procesoch s mnohými spisovateľmi a novinármi.

Minister zahraničných vecí Belgicka Karel de Gucht zdôraznil nutnosť, aby Turecko rozšírilo svoju dohodu o colnej únii na všetky nové členské štáty EÚ vrátane Cypru a uviedol: „Vyriešenie posledného problému je predpokladom členstva Turecka v EÚ.“ Vyhlásil: „Zastávali sme názor, že vyriešenie Cyperského problému by nemalo byť podmienkou začatia prístupových rokovaní, o ktorom sme rozhodli v októbri v Luxemburgu, ale je to jednoznačne podmienka pre získanie členstva.“

„Teraz sme dosť prísni,“ uviedol holandský minister zahraničných vecí Bernard Bot v súvislosti s rozširovaním EÚ. „Už nemôžme byť takí zhovievaví, ako v minulosti.“

Podľa komisára pre rozširovanie Olliho Rehna „je naša agenda rozširovania veľmi náročná, a naša absorpčná kapacita dosiahla svoje hranice. Musíme naše plány na rozširovania skonsolidovať, inými slovami, musíme byť veľmi opatrní pri akýchkoľvek nových záväzkoch, no zároveň musíme dodržať naše existujúce záväzky.“

REKLAMA

REKLAMA