Rakúske predsedníctvo sa zameria na Balkán

Rakúske predsedníctvo si naplánovalo množstvo úloh v oblasti rozširovania a vonkajších vzťahov. Hlavnou prioritou bude Západný Balkán, no veľmi dôležitou otázkou je aj snaha Turecka o členstvo v EÚ.

 

Pozadie

Rakúsko je držiteľom rotujúceho predsedníctva EÚ pre prvých šesť mesiacov roka 2006 po druhý krát od svojho vstupu do Únie v roku 1995. Krajina je známa ako jeden z najsilnejších kritikov ďalšieho rozširovania Únie.

Otázky

Čo sa týka vonkajších vzťahov a rozširovania, hlavným cieľom Rakúskeho predsedníctva bude jasne región Západného Balkánu. Viedeň sa bude usilovať poskytnúť krajinám juhovýchodnej Európy „jasnú európsku perspektívu“ v súlade s tzv. Solúnskou agendou Únie.

10.-11. marca 2006 bude rakúske mesto Salzburg hostiť neformálne stretnutie Gymnich ministrov zahraničných vecí EÚ-25 a krajín Západného Balkánu. Stretnutie na vysokej úrovni bude hľadať spôsoby prehĺbenia politickej a ekonomickej spolupráce a rozvoja medzi EÚ a Západným Balkánom, a bude sa zaoberať aj otázkami ako zjednodušenie vízového režimu.

Komisia v apríli alebo máji 2006, teda počas Rakúskeho predsedníctva, predstaví hodnotiace správy o prístupovom pokroku Bulharska a Rumunska. Na základe týchto správ Rakúsko buď odporučí Rade vstup oboch kandidátov do EÚ 1. januára 2007, alebo odloženie ich vstupu o rok, ak prípravy na členstvo budú nedostatočné v niektorých kľúčových oblastiach.

V roku 2006 bude pokračovať tzv. screeningový proces Chorvátska a Turecka, a Rakúske predsedníctvo bude hodnotiť jeho pokrok.

Rumunsko a Bulharsko by mali byť pripravené na vstup [do EÚ] v roku 2007, najneskôr v roku 2008, zatiaľ čo členstvo Chorvátska a Macedónska bude nasledovať o niekoľko rokov,“ vyhlásil rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel.

Na medzinárodnej scéne sa Rakúske predsedníctvo bude usilovať o posilnenie a upevnenie roly Únie. Počas prvých šiestich mesiacov roka 2006 bude Rakúsko hostiť alebo organizovať:

  • summit EÚ-Latinská Amerika a Karibik v máji
  • summit EÚ-Rusko v máji
  • summit EÚ-USA v júni
  • summit EÚ-Kanada (zatiaľ nepotvrdené)
  • zasadnutie Rady pre spoluprácu EÚ-Ukrajina (dátum zatiaľ nepotvrdený)
  • prípravné stretnutia na summit EÚ-ASEM (Asia-Europe Meeting)
  • stretnutie prezidentov EÚ-Japonsko
  • stretnutie Dialóg o ľudských právach EÚ-Čína v máji

Čo sa týka žiadosti Turecka o členstvo v EÚ, Rakúske predsedníctvo bude musieť prekonať pomerne silnú mieru odporu voči rozširovaniu EÚ ako takému a najmä kandidatúre Ankary medzi rakúskymi občanmi. Viedeň bola najhlasnejším odporcom začatia prístupových rokovaní EÚ s Ankarou, usilovala sa o presadenie explicitnej alternatívy k plnému členstvu vo forme statusu privilegovaného partnerstva.

Turecko počas Rakúskeho predsedníctva očakáva otvorenie rokovaní o niekoľkých negociačných kapitolách, konkrétne v marci 2006, no Viedeň už navrhla, že otvorenie negociácií by mohlo byť posunuté do druhej polovice roka 2006. „Pre mňa je príliš skoro hodnotiť, či bude možné otvoriť rokovania o tej-ktorej kapitole v prvej polovici roka,“ uviedla rakúska ministerka zahraničných vecí Ursula Plassnik.

Podľa údajov z nedávneho prieskumu Eurobarometer sú Rakúšania najsilnejšími odporcami myšlienky ďalšieho rozširovania Únie (nasledujú Francúzi, Nemci a Luxemburčania). Podpora verejnosti je obzvlášť slabá v otázke možného vstupu Turecka, ktorý schvaľuje iba 10% Rakúšanov. Rakúsko zároveň zaznamenalo najväčší relatívny pokles (o17%) verejnej podpory vstupu Turecka od roku 2002.

Podľa Eurobarometra približne 41% respondentov z celej Európy verí, že prípadné členstvo Turecka prinesie zblíženie európskych a moslimských hodnôt. V Rakúsku je to iba 24% obyvateľov. Zatiaľ čo 38% Európanov vníma tureckú žiadosť ako potenciál pre zvýšenie regionálnej bezpečnosti, v Rakúsku tento názor zdieľa iba 20% verejnosti. Približne 73% Rakúšanov je presvedčených, že kultúrne rozdiely medzi Európou a Tureckom sú príliš zásadné na to, aby umožnili členstvo Turecka v EÚ (priemer v EÚ je 54%).

Aktuálny prieskum ukázal, že aj podpora členstva v EÚ zo strany Turkov klesla – zo 70% na 55%.

Pozície

Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel vyhlásil, že rokovania s Tureckom začnú „objektívne a profesionálne“. Uviedol, že negociačný proces bude „náročný“ a dodal, že Turecko si zaslúži kandidátsky status, no výsledok prístupových rokovaní je neistý. „Koniec musí byť otvorený,“ vyhlásil Schüssel.

Predseda Tureckej asociácie priemyslu a obchodu TÜSIAD Ömer Sabanci vo svojom nedávnom politickom prejave uviedol, že reformné výsledky tureckej vlády sú pôsobivé. V oblasti EÚ Sabanci žiada viac politickej vôle a sústredeného úsilia pri implementácii reforiem, odvolávajúc sa na nedávnu diskusiu o slobode prejavu a procesoch s mnohými spisovateľmi a novinármi.

Minister zahraničných vecí Belgicka Karel de Gucht zdôraznil nutnosť, aby Turecko rozšírilo svoju dohodu o colnej únii na všetky nové členské štáty EÚ vrátane Cypru a uviedol: „Vyriešenie posledného problému je predpokladom členstva Turecka v EÚ.“ Vyhlásil: „Zastávali sme názor, že vyriešenie Cyperského problému by nemalo byť podmienkou začatia prístupových rokovaní, o ktorom sme rozhodli v októbri v Luxemburgu, ale je to jednoznačne podmienka pre získanie členstva.“

„Teraz sme dosť prísni,“ uviedol holandský minister zahraničných vecí Bernard Bot v súvislosti s rozširovaním EÚ. „Už nemôžme byť takí zhovievaví, ako v minulosti.“

Podľa komisára pre rozširovanie Olliho Rehna „je naša agenda rozširovania veľmi náročná, a naša absorpčná kapacita dosiahla svoje hranice. Musíme naše plány na rozširovania skonsolidovať, inými slovami, musíme byť veľmi opatrní pri akýchkoľvek nových záväzkoch, no zároveň musíme dodržať naše existujúce záväzky.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA