“Referendum o EÚ” potvrdilo Tadiča vo funkcii

Tesný náskok rozhodol o víťazovi prezidentských volieb v Srbsku, ktorým sa stal prozápadný úradujúci prezident Boris Tadič. S jeho radikálnym protikandidátom Nikoličom ho spája odmietanie nezávislosti Kosova.

Boris Tadic
Boris Tadic

Pozadie

Boris Tadič bude ďalšie štyri roky stáť na čele Srbska. Podľa pozorovateľov mu pomohla najmä vysoká volebná účasť (67 %), najvyššia od volebnej porážky Slobodana Miloševiča v roku 2000. Nacionalista orientovaný na Rusko Tomislav Nikolič verejne priznal porážku. Analytici tvrdia, že Tadičovi pomohli aj hlasy príslušníkov menšín žijúcich na území Srbska. Napriek tomu sa Nikoličovi podarilo osloviť značný počet srbských voličov.

Otázky

Z perspektívy Bruselu bola ústredným motívom srbských prezidentských volieb, európska budúcnosť krajiny. Svet bol svedkom mimoriadne vyrovnaného súboja. V prvom kole, ktoré sa konalo 20. januára, získal viac hlasov Nikolič. Kedže sa mu, ale nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu, muselo rozhodnúť druhé kolo. V ňom získal Tadič necelých 51 % oproti takmer 49 % pre Tomislava Nikoliča.

Prezident nemá v Srbsku exekutívne právomoci a jeho úlohy sú z väčšej miery reprezentatívne, funkcia prezidenta však získala na význame počas vlády Slobodana Miloševiča. Prestíž dodáva úradu aj fakt, že prezident je vrchným veliteľom ozbrojených síl.

Tadič vedie Demokratickú stranu, ktorej prioritami sú európska integrácia, trhové a demokratické reformy a rešpektovanie pravidiel spolupráce s tribunálom OSN. Nikolič bol jedným zo zakladateľov Srbskej radikálnej strany, ktorej šéfa súdi práve haagsky tribunál.

Tadič a Nikolič sú jednotní pokiaľ ide o nezávislosť Kosova. Srbsko nie je pripravené uznasť samostanosť svojej južnej provincie. Argumentuje zásadami medzinárodného práva i tým, že Srbsko je dnes už úplne inou krajinou, ktorá zaistí kosovským Albáncom európsku budúcnosť pri najširšej autonómii akú by si vedeli predstaviť. Vláda premiéra Vojislava Koštunicu je zastáncom tvrdšieho postoja voči Kosovu a spochybňuje jasné proeurópske smerovanie ak Západ Kosovo uzná. Premiér týždeň pred voľbami vyhlásil, že nepodporí Tadičovo znovuzvolenie.

Vo štvrtok, 7. februára, sa očakáva podpis politickej dohody, ktorú Brusel ponúkol Srbom ako náhradu za odložený podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody. Pre nesúhlas Holandska ju Belehrad bude môcť podpísať až po tom, čo preukáže plnú spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu, resp. vydá hľadaných zločincov.

Srbsko trápi zlá ekonomická situácia, najmä vysoká nezamestnanosť. Únia sa okrem toho snaží odstrániť izolovanosť Srbska, kde len 12 % vlastní cestovný doklad, a zaviazala sa podporovať výmenné študentské programy a stanoviť rámec pre začiatok rokovaní o bezvízovom režime. Vydávanie víz zatiaľ upravuje dohoda medzi EÚ a krajinami západného Balkánu o zjednodušenom vydávaní víz a readmisii. 

Pozície

Tomislav Nikolič zablahoželal svojmu súperovi k víťazstu, podotkol však, že jeho odkaz pre EÚ znie: „prestante vydierať Srbsko a klásť mu nesplniteľné podmienky,“ citovala porazeného kandidáta BBC.

Vuk Jeremič, minister zahraničia v Koštunicovej vláde počas minulotýždňovej návštevy Bratislavy vyhlásil, že nedeľné voľby budú referedom o európskej budúcnosti Srbska. Vláda v Belehrade však podľa neho využije všetky dostupné mierové prostriedky, aby udržala Kosovo vo svojich hraniciach. Upozornil, že nanútená nezávislosť Kosova by mohla Balkán uvrhnúť späť do kruhu netability a mohla by spôsobiť, že Srbsko „sa znovu otočí Európe chrbtom“.

Boris Tadič po oznámení predbežných výsledkov reportérom povedal: „Chceme ísť do Európy. Chceme spolupracovať so svetom.“

Slovinské predsedníctvo promptne uvítalo Tadičovo víťazstvo a zdôraznilo svoju ambíciu urýchliť postup krajiny smerom k EÚ. „Zdá sa, že srbskí občania potvrdili podporu demokratickému a európskemu smerovaniu krajiny“, píše sa v stanovisku.

Martin Schulz, šéf frakcie eurosocialistov EP, vo vyhlásení uviedol, že je potešený výsledkom týchto volieb. “Obyvatelia Srbska urobili múdre rozhodnutie. Toto je dobrý deň pre Srbsko, dobrý deň pre západný Balkán a dobrý deň pre Európu.”

REKLAMA

REKLAMA