Rehn by uvítal „nové inštitucionálne usporiadanie“

Komisár Rehn definoval absorpčnú kapacitu EÚ ako „schopnosť EÚ pribrať nových členov a naďalej efektívne fungovať“. Tiež varoval pred „lákadlom populizmu“.

 

Pozadie

9. novembra 2005 prijala Komisia dokument, v ktorom vyjadrila svoju stratégiu „starostlivého menežmentu rozšírenia“. 19. marca 2006 Európsky parlament prijal strategický dokument, v ktorom sa vyskytla požiadavka „operačnej definície“ absorpčného kritéria EÚ ako kľúčovej zložky ďalšieho rozširovania.

19. januára 2006 prišiel Parlament s Duff-Voggenhuberovou správou, ktorá zdôraznila „že po vstupe Bulharska a Rumunska nebude možné ďalšie rozšírenie Únie na základe Zmluvy z Nice“.

16. mája 2006 Komisia podmienečne schválila vstup Rumunska a Bulharska do EÚ k 1. januáru 2007.

Otázky

S cieľom odpovedať na problémy občanov a politikov o rozšírení EÚ načrtol Olli Rehn vo svojom prejave z 19. mája na pôde Európskeho politického centra (EPC) podmienky, ktoré musia byť podľa stanoviska Komisie splnené pred ďalším rozšírením Únie. Povedal, že je potrebný „nový konsenzus ohľadom rozšírenia EÚ“.

V ohlase na postoj Európskeho parlamentu, ale bez priamej zmienky o Európskej ústave, Rehn vyhlásil, že po vstupe Bulharska a Rumunska bude nevyhnutná „zmena inštitucionálneho usporiadania a rozpočtových pravidiel”. Na júnovom summite Európskej rady v Bruseli by sa podľa neho mal na dosiahnutie tohto cieľa prijať „postupný prístup” pre budúce predsedníctva.

Rehn definoval absorpčnú kapacitu EÚ ako „schopnosť EÚ pribrať nových členov a naďalej efektívne fungovať“. Z tohto uhla pohľadu sú dva faktory nevyhnutné: „premena záujemcov o členstvo na plnohodnotné členské štáty a rozvoj politík Únie a jej inštitúcií”. Prvá podmienka sa dá dostiahnuť aplikovaním „rigoróznej kondicionality” na kandidátske krajiny.

Rehn sa nepriamo vyjadril aj k vyhláseniam nemeckej kancelárky Merkelovej. Zdôraznil, že „hranice Európy” nie sú záležitosťou geografie, ale „zdieľania spoločných hodnôt”.

Zatiaľ by sa však nemali dávať žiadne sľuby ďalším krajinám (napríklad Ukrajine, alebo Moldavsku), okrem tých, ktoré už boli vyslovené (Turecko, Chorvátsko, západný Balkán).

Zdôraznil aj potrebu odolať „nástrahám populizmu”. Európa by mala popri príprave na ďalšie rozširovanie riešiť ozajstné problémy, menovite nezamestnanosť a sociálnu bezpečnosť, aby odpovedala na obavy svojich občanov.

Pozície

Nemecká kancelárka Angela Merkelová požaduje jasné hranice EÚ a posilnenie susedskej politiky EÚ. Prístupové rokovania by podľa nej nemali automaticky viesť k členstvu v Únii.

Podľa Financial Times ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Chizhov povedal, že noví členovia EÚ prispeli k sproblematizovaniu vzťahov medzi EÚ a Ruskom: „Niektorí z nových členov priniesli so sebou do Únie svoje fantómové bolesti – ľudia, ktorí stále pociťujú krivdy minulosti”.

Nasledujúce kroky

  • 15. – 16. jún 2006: summit Európskej Rady

REKLAMA

REKLAMA