Rehn kritizuje súdny spor o zákaze tureckej vládnej strany

Európsky komisár pre rozšírenie Olli Rehn kritizoval rozhodnutie tureckého ústavného súdu prejednať návrh na zákaz vládnucej strany Spravodlivosti a rozvoja (AKP) kvôli obvineniam z antisekularizmu.

Olli Rehn
https://euractiv.sk

Rozhodnutie ústavného súdu, zverejnené v pondelok, 31. marca, predstavuje ďalšiu epizódu v konflikte medzi prísne sekulárnymi silami a AKP, umiernenou islamistickou stranou premiéra Recepa Tayyipa Erdogana a prezidenta Abdullaha Güla.

Súdny proces, ktorý bude trvať minimálne šesť mesiacov je považovaný za test pre turecké ašpirácie na členstvo Turecka v EÚ a plnenie západných demokratických štandardov.

“V stávke je veľa”, varoval komisár pre rozšírenie Olli Rehn. “V členských štátoch EÚ sa politické otázky o akú ide aj v tomto prípade diskutujú v parlamente a rozhodujú prostredníctvom volieb, nie v súdnych sieňach”, odsúdil rozhodnutie tureckého súdu Rehn.

Podnet na zákaz vládnucej strany, ktorá jasne potvrdila víťazstvo vo voľbách v lete minulého roku, vypracoval a podal hlavný prokurátor Abdurrahman Yalcinkaya. Podľa neho by strana mala byť zakázaná pretože podnecuje anti-sekulárne aktivity ako zrušenie zákazu nosenia ženských pokrýviek hlavy a pokusy o uvoľnenie reštrikcií na náboženské vzdelávanie. Takéto konanie je podľa prokurátora v rozpore so sekularizmom zakotveným v tureckej ustave.

Podľa Rehna však nie je na zákaz strany dôvod. “Takéto opatrenie je oprávnené len v prípade strán, ktoré obhajujú náslie alebo použitie násila ako politického prostriedku na zvrhnutie demokratického ústavného poriadku. V tomto prípade však takéto dôvody nevidím.”

Komisár navrhuje, aby sa problém riešil hĺbkovou reformou: “Tento prípad odhalil systémovú chybu v tureckom ústavnom rámci, ktorú by mohla odstrániť zmena ústavy.”   

Strana AKP má mesiac na to, aby pripravila svoju úvodnú obhajobu. Ústavný súd už v minulosti dvakrát rozpustil politické strany, ktoré označil antisekulárne. Strana Spravodlivosti a rozvoja je ich pokračovateľom. Ak by teoreticky súd rozhodol o zákaze, jej 330 poslancov v 550 člennom parlamente by sa mohlo preskupiť do novej strany a vytvoriť novú vládu. V každom prípade by to spomalilo reformy, ktoré sú podmienkou pre členstvo v Únii.

REKLAMA

REKLAMA