Rozšírenie vyvolalo diskusiu v tlači

Médiá v európskych krajinách ponúkajú rozličné názory na rozhodnutie Komisie prijať Bulharsko a Rumunsko už k 1. januáru budúceho roka. EurActiv vybral niektoré z komentárov.

 

Pozadie

Komisia 26. septembra oznámila, že obe krajiny prijme do EÚ k 1. januáru 2007, stanovila však tvrdé podmienky. Rozhodnutie oživilo diskusiu o ďalšom rozširovaní Únie.

Pozície

Wall Street Journal kritizuje Úniu za dvojaké štandardy a tvrdí: „Keď už raz krajina splní podmienky, mala by byť prijatá za rovnakých pravidiel, nie s bezprecedentnou podmienkou. Mnohí súčasní členovia porušujú neustále príkazy EÚ bez toho, aby za to museli zaplatiť.“ Na margo diskusie o „absorpčnej kapacite“ denník varuje, že „bez incentív členstva v EÚ by dnes Turecko nežilo v demokracii s kvitnúcou ekonomikou. … najúspešnejšia politika EÚ sa láme.“

Bulgaria in EU privítala podmienky, za ktorých majú obe krajiny vstúpiť do Únie, rovnako ako fakt, že opatrenia nie sú aplikované automaticky. Oceňuje aj priznanie Komisie, že prístupové podmienky sú ťažšie, než kedykoľvek predtým. „Priznanie Olliho Rehna z tribúny EP je senzačnou správou – hovorí o fakte, e opatrenia pre monitoring a kontrolu Bulharska a Rumunska budú prísnejšie, než tie, ktoré boli uvalené na 10 členov, ktorí vstúpili do EÚ v 2004.“

Hlavný článok The Times má titulok „Najnovší členovia EÚ dostali ultimátum v otázke zločinu“. Popisuje, ako dokázali, napriek nedostatkom, obe krajiny vstúpiť do EÚ. Poznamenáva: „EÚ včera žiadala dlhý zoznam urgentných reforiem v boji proti pretrvávajúcej korupcii, praniu špinavých peňazí a pašovaniu ľudí ako cenu za to, že dá zelenú vstupu Rumunska a Bulharska.“

Le Figaro sa pozerá na nastávajúce zmeny v Komisii (vyplývajúce z pravidla, že z každej členskej krajiny má pochádzať jeden komisár) a inštitucionálny dopad rozšírenia. Predpovedá, že zmeny budú len „minimálne“. Ďalej komentuje: „Hoci z aritmetického hľadiska nemožno očakávať žiaden „veľký tresk“, táto operácia si bude vyžadovať veľa taktu. Vymenovanie desiatich nových členov Komisie v roku 2004, vyvolané posledným rozšírením o východoeurópske krajiny, viedlo k inštitucionálnej psychodráme, ktorej opakovaniu sa bude chcieť Barroso vyhnúť.“

Sueddeutsche Zeitung sa stavia za rozhodnutie Komisie naviazať pristúpenie Bulharska a Rumunska začiatkom budúceho roku na tvrdé podmienky v oblasti súdnej reformy, boja proti korupcii a organizovanému zločinu: „Všetci demokraticky mysliaci Bulhari a Rumuni tiež privítajú fakt, že vládnuce elity ich krajín sú Európskou úniou nútené budovať demokratickú a transparentnú spoločnosť.“

Denník SME prináša krátky rozhovor s Gerganou Noučeva, analytičkou bruselského Centra pre európsku politiku (CEP). Aj ona považuje tvrdé podmienky za pozitívne, pretože „spôsob, ako tlačiť na bulharskú vládu, aby dokončila reformy. Nie je to najlepší výsledok pre samotnú vládu, pretože opozícii to ponúka priestor na kritiku. Ale pre Bulharov je to dobre, pretože zlepšiť prácu justície či znížiť korupciu potrebujú, a tlak, jeden vnútropolitický a druhý z Bruselu, veci prospeje.“

REKLAMA

REKLAMA