Slováci odchádzajú z Kosova

Slovenskí vojaci končia účasť v KFOR, prednosť v zahraničných misiách dostáva Afganistan. Severatlnatická aliancia počíta so zúžením celej misie na 2200 vojakov.

Koniec slovenskej účasti na misii sa plánoval dlhodobo a súvisí s novými záväzkami v rámci inej misie Severatlantickej aliancie v Afganistane. 

„Región západného Balkánu patrí k hlavným záujmom a prioritám slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky", povedala na návšteve v Kosove slovenská premiérka Iveta Radičová. "Vážime si a oceňujeme vaše nasadenie a odhodlanie pri plnení náročných úloh pre zaistenie bezpečného prostredia na území Kosova“, prihovorila sa slovenským vojakom, ktorých pôsobenie v centrálnej časti Kosova sa končí. Materiál a technika by sa mali vrátiť domov do konca roku.

„Sme si však vedomí našej spoluzodpovednosti za mierový rozvoj tohto regiónu, ktorého budúcnosť vidíme v Európskej únii. Ako členská krajina Severoatlantickej aliancie budeme preto aj po ukončení našej vojenskej misie naďalej podporovať aktivity KFOR“, dodala Radičová. 

Slovensko je jendou z piatich krajín Európskej únie, ktoréb nezávislosť Kosova neuznalo. Predsedníčka vlády pripúšťa, že Slovensko môže postoj korigovať s ohľadom na vývoj rokovaní, ktoré sa pripravujú medzi Belehradom a Prištinou.

Výrazne svoju prítomnosť v Kosove obmedzuje aj susedná Česká republika. Už na jeseň ich tam ostane z pôvodných 360 vojakov len 90. Do polovice budúceho roka sa českí vojaci stiahnu úplne, povedal v Prištine český minister obrany Alexandr Vondra. Má preto podobné dôvody ako Slovensko – posilniť účasť v Afganistane. Svoju úlohu ale zohrávajú aj rozpočtové škrty. Obe krajiny deklarujú, že v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie sú pripravené sa v krátkom časovom horizonte vrátiť na miesto.

NATO obmedzuje sily v Kosove z 9000 na úroveň 2200 príslušníkov. Dôraz pritom necháva na mobilné sily, schopné presunu v prípade eskalácie napätia, predovšetkým na severe.

Prezident rezignoval

Na základe nálezu ústavného súdu oznámil v pondelok kosovský prezident Fatmir Sejdiu svoju rezignáciu. Problémom sa pre neho stalo, že si po nástupe do úradu ponechal funkciu predsedu v strane LDK (Demokratická liga Kosova). Súd na podnet skupiny 30 poslancov konštatoval, že ide o vážne porušenie ústavy a to napriek tomu, že stranícke funkcie nevykonával.

Sejdiu bol zvolený 10. februára 2006 v treťom kole voľby po smrti prezidenta Ibrahima Rugovu. Strana LDK patrí k vládnucej koalícii na čele s premiérom Hašimom Thačim. Po Sejdiuovej rezignácii bude úlohy hlavy štátu vykonávať predseda parlamentu Jakup Krasiqi.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA