Socialistická alternatíva partnerstva so Stredomorím

Poslanci EP zo Skupiny európskych socialistov (PES) predložili vlastnú víziu euro-stredomorskej spolupráce. Ide o reakciu na projekt francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho.

Pozadie

Sarkozy po prvýkrát vytiahol Stredomorskú úniu počas svojej predvolebnej kampane v roku 2007. Podľa jeho pôvodnej predstavy sa jej vytvorenia malo zúčastniť 5 krajín EÚ ( Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko a Malta ) a 5 krajín severnej Afriky (Maroko, Alžírsko, Tunisko, Mauretánia a Líbya).

Nápad sa zapáčil Taliansku, Španielsku a Grécku, na odpor narazil v Nemecku, ktoré židalo záruky, že Stredomorská únia nebude konkurovať tzv. Barcelonskému procesu Euro-Stredomorského partnerstva.

Angela Merkelová podporila Sarkozyho projekt až po tom, čo sa otvoril pre všetkých 17 členských krajín. Konečnú, okresanú verziu “Únie Stredmoria” odobrili európski lídri na summite v marci 2008.

Barcelonský proces je širší rámec, ktorý doteraz nepriniesol želané výsledky aj pre neochotu partnerov na južnom pobreží Stredozemného mora navzájom spolupracovať.

Otázky

Pasqualina Napoletano, podpredseníčka socialistickej skupiny v EP nazvala Sarkozyho návrh “voluntaristický” a “nie veľmi jasný”. Varovala pred “národnou hegemónoiu” a pokusmi “znovuobjaviť Stredomorie”. Dodala, že Sarkozy možno nepočul o Barcelonskom procese, keď bol po prvý krát spustil svoju iniciatívu.

Talianska europoslankyňa je viac naklonená budovaniu vzťahov so Stredomorím nadviazaním na existujúce skúsenosti, ktoré sa datujú od Barcelonskej deklarácie z roku 1995.

Dokument, ktorý Napoletano predložila vyzýva k prekonaniu “histerického strachu” z imigrácie. Európa by sa mala namiesto toho sústrediť na dlhodobé stratégie pre projekty, posilňovanie zamestnanosti u svojich južných partnerov a na znižovanie sociálnych rozdielov medzi severom a juhom.

Únia by mala podľa socialistov pomáhať občianskej spoločnosti a demokratickým politickým silám v južnom Stredomorí. Socialisti sú tiež zástancanami perspektívy členstva pre Turecko a nechcú túto perspektívu nahradiť stredomorským partnerstvom. Napoletano uviedla, že PES má veľmi blízke vzťahy s vládnucou tureckou stranou premiéra Erdogana – AKP.

PES požaduje, aby bol Európsky parlament konzultovaný pri vytváraní stálych štruktúr euro-stredomorskej spolupráce. Trvajú tiež na tom, aby mal nový formát spolupráce aj parlamentnú dimenziu podľa vzoru existujúceho Euro-Stredomorského parlamentného zhromaždenia.

Pozície

Európska komisia navrhuje vytvoriť spoločné predsedníctvo (jeden zástupca EÚ a jeden zástupca ostatných krajín) a summity s dvojročnou periodiciotu. Na strane EÚ by sa predsedníctvo krylo s budúcim stálym predsedníctvom Európskej rady, ktoré predpokladá Lisabonská zmluva.

Predstavou Komisie je aj zriadenie stáleho sekretariátu. Ponecháva na rozhodnutí členských krajín, či bude zodpovedný len za riadenie projektov, alebo aj za prípravu summitov a ministerských stretnutí. Umiestnenie sekretariátu v EÚ alebo v partnerských krajinách ponecháva Komisia rovnako otvorené.

Partnerské krajiny v Stredomorí si budú voliť svojho predsedu konsenzom. Táto procedúra má zabrániť tomu, aby sa pozície zhostili niektoré kontrovezné hlavy štátov.

Podľa Carnera Gonzales Carlosa, člena socialistickej frakcie a koordinátora Euro-Stredomorského parlamentného zhromaždenia by mal byť Parížsky summit “viac než len o ohňostrojoch”. Dodal, že jedine Európsky parlament je schopný formulovať kritické názory na nového francúzskeho prezidenta.   

REKLAMA

REKLAMA