Spor medzi Gréckom a Macedónskom eskaluje

Macedónsky premiér Nikola Gruevski nahneval Grékov, keď oficiálnym listom požiadal, aby uznali existenciu macedónskej menšiny na svojom území. Francúzsko ako predsedajúca krajina EÚ dala jasne najavo, že v tomto spore stojí za Gréckom.

Pozadie

Atény v apríli tohto roku zablokovali pozvánku do Severoatlantickej aliancie pre Skopije. Dôvodom bol vlečúci sa spor ohľadne názvu krajiny, ktorú medzinárodné spoločenstvo pozná pod označením Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM). Gréci odmietajú, aby krajina s 2,5 milióna obyvateľmi, ktorú kedysi Richard Holbrook nazval „dierou v strede ničoho“, niesla rovnaké meno ako grécka severná provincia.

Nikola Gruevski priviedol na vlne nacionalizmu po summite NATO v Bukurešti, krajinu k predčasným voľbám. Gruevski voľby vyhral, tie však sprevádzalo násilie, ktoré poškodilo imidž krajiny.

Komisár pre rozširovanie Olli Rehn varoval, že problém nedoriešeného názvu môže ohroziť európske apšpirácie malého balkánskeho štátu. Rokovania pod záštitou OSN zatiaľ nepriniesli žiadny pokrok.

Otázky

Macedónsky premiér Nikola Gruevski zaslal 14. júla list predsedovi gréckej vlády Costasovi Karamanlisovi, v ktorom ho žiada o oficiálne uznanie macedónskej menšiny v Grécku a o návrat majetku mecedonských utečencov, ktorí boli nútení opustiť krajinu počas gréckej občianskej vojny v rokoch 1946-1949.

Niektorí historici odhadujú, že viac ako 100 000 etnických Macedóncov zo severného Grécka opustilo krajinu po vypuknutí vojny medzi pravicovou monarchistickou vládou a komunistickou Demokratickou armádou Grécka.

„Značná časť týchto ľudí, väčšina z nich etnických Macedóncov narodených v Grécku, prišla žiť do socialistickej Juhoslávie, resp. do časti, ktorá je dnes Republikou Macedónsko“, píše v liste Gruevski. „Zostali tu od tých čias, pravdepodobne pod vplyvom faktu, že hovorili rovnakým jazykom a cítili sa byť súčasťou toho istého národa, Macedóncov.“

Atény nepovažujú tých, ktorí vtedy opustili krajnu za Macedóncov a odmietajú im alebo ich potomkom udeľovať občianstvo.

Gruevski tiež žiada, aby Atény uznali existenciu macedónskej menšiny na svojom území a priznali im právo na vzdelanie v ich vlastnom jazyku, a aby podporovali ich kultúru a tradície.

Grécko na list okamžite zareagovalo. V odpovedi na Gruevskeho požiadavky, grécka ministerka zahraničia Dora Bakoyannis vyhlásila, že extrémny nacionalizmus Skopije „seje vietor, ale bude žať búrku“. Podľa hovorcu gréckej vlády, týmto krokom Skopije svojvoľne narušuje prebiehajúce rokovania pod záštitou OSN.

Vo vystúpení pred výborom Európskeho parlamentu, 15. júla, francúzsky minister zahraničia Bernard Kouchner povedal, že Francúzsko, ktoré do konca tohto roka predsedá Európskej únii, podporuje Grécko ako členský štát EÚ v jeho spore s Macedónskom. „Ukazujeme solidaritu s Gréckom“, vyhlásil Kouchner.  

REKLAMA

REKLAMA