Štátna pomoc: Bulharsko a Rumunsko bodujú

Komisia vo svojej poslednej Mierke štátnej pomoci pochválila Bulharsko a Rumunsko za „výrazný pokrok“ pri zavádzaní dôveryhodných záznamov poskytovania štátnej pomoci.

 

Pozadie

Komisia dvakrát ročne vydáva Mierku štátnej pomoci, ktorá ponúka stručný prehľad stavu poskytovania štátnej pomoci v pristupujúcich krajinách (Bulharsko, Rumunsko) a kandidátskych krajinách (Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Turecko) a v potenciálnych kandidátskych krajinách (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Čierna Hora a Kosovo).

Mierka štátnej pomoci bola po prvý krát vydaná v lete 2001. Je to nástroj komparatívnej analýzy stavu štátnej pomoci v členských štátoch EÚ.

Komisia definuje štátnu pomoc ako formu intervencie štátu, používanej na podporu určitej ekonomickej činnosti, ktoré môže narušiť hospodársku súťaž diskrimináciou spoločností, ktoré nedostávajú štátnu pomoc. Pravidlá štátnej pomoci stanovuje Článok 87(1) Zmluvy o ES.

Otázky

Bulharsko

V rokoch 2002-2004 Bulharsko poskytlo spolu približne 65 miliónov eur štátnej pomoci ročne, čo predstavuje 0,36% jeho HDP (údaj nezahŕňa štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva, rybolovu a dopravy). Priemer EÚ-25 za rovnaké obdobie bol 0,49% a priemer EÚ-10 dosahoval 1,35%.

Podľa mierky bolo približne 55% celkovej sumy štátnej pomoci „vynaloženej na potenciálne viac typov pomoci ako sektorová pomoc vrátane pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem, ktoré majú ťažkosti.“ V tomto prípade bol priemer EÚ-25 32% a EÚ-10 dokonca 77%.

Približne štvrtina celkovej štátnej pomoci v krajine smerovala do výrobných odvetví vrátane oceliarstva (10%) a ďalších 25% do „ostatných nevýrobných sektorov ako“ ako pomoc teplárňam a ťažobnému priemyslu.

Rumunsko

Odhadovaná výška štátnej pomoci Rumunska v rokoch 2002-2004 dosiahla 981 miliónov eur. To predstavuje 1,86% HDP (podstatne viac, než priemer EÚ-25 a štátov EÚ-10).

Približne 87% celkovej sumy štátnej pomoci v Rumunsku Mierka označila za „potenciálne viac deformujúci typ pomoci“. Veľmi vysoký podiel sektorálnej pomoci v Rumunsku je podľa Mierky možné pripísať sčasti relatívnej silnej podpore rôznych priemyselných odvetví (21%), oceliarstva (14%) a uhoľného priemyslu (11%).

Chorvátsko, Macedónsko

Tieto dve kandidátske krajiny prijali národnú legislatívu o štátnej pomoci a zriadili národné inštitúcie pre monitoring štátnej pomoci.

Turecko

Turecko doteraz neschválilo národnú legislatívu o štátnej pomoci a Ankara zatiaľ ani nezriadila nezávislý orgán pre monitoring štátnej pomoci.

Albánsko, Srbsko a Čierna Hora nedávno zriadili štruktúry pre monitoring štátnej pomoci. Zatiaľ však neexistuje dozorný orgán pre štátnu pomoc v Bosne a Hercegovine.

Komisia vo svojich pravidelných hodnotiacich správach o prístupovom pokroku Turecka opakovane upozorňovala na otázku štátnej pomoci. Mierka uvádza: „V oblasti štátnej pomoci je stále potrebné urobiť veľa práce.“

Pozície

„Bulharsko a Rumunsko dosiahli dobrý pokrok smerom k trhovej ekonomike a zavádzaniu dôveryhodného mechanizmu záznamov o štátnej pomoci,“ uviedla komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes. „Je však potrebné prijať ďalšie kroky na zabezpečenie využívania štátnej pomoci čo najefektívnejším spôsobom.“

Nasledujúce kroky

  • Komisia vydá ďalšie hodnotenie Mierky štátnej pomoci na jeseň 2006.

REKLAMA

REKLAMA