Súd: Holandsko nenesie zodpovednosť za Srebrenicu

Holandský štát nie je zodpovedný za smrť rodín zamestnancov holandských mierových síl, ktorých prinútitli odísť z bezpečia vojenskej základne OSN v Srebrenici. Rozhodol o tom po šiestich rokoch haagsky súd.

Srrebrenica  - cintorín
Zdroj: Flickr: eleleku

450 holandských mierotvorcov malo na základe mandátu OSN chrániť mesto Srebrenica. To bolo Bezpečnostnou radou OSN v roku 1993 vyhlásené za bezpečnú zónu, na základe čoho sa tam uchýlili mnohí utečenci z priľahlých dedín. Napriek prítomnosti Holanďanov mesto v lete 1995 obsadili bosniansko-srbské sily pod velením generála Ratka Mladiča a zmasakrovali podľa odhadov 8000 tamojších mužov a chlapcov.

Žalobu na holandský okresný súd v Haagu podali istý Hasan Nuhanovič, ktorý pracoval pre holandské mierové sily ako prekladateľ, spolu s Rizom Mustafičom, ktorý pracoval ako elektrikár. Obaja na súde tvrdili, že Holandsko si nesplnilo svoju povinnosť, ktorú malo voči lokálnym zamestnancom a iným civilistom.

Nuhanovič podal svedectvo o tom, ako musela jeho rodina nútene opustiť bezpečie vojenskej základne OSN v Srebrenici, zatiaľ čo jemu bolo povolené zostať.

“Moja matka plakala, ja som plakal. Jediný, kto neplakal bol môj brat. Mal 22 rokov a bol veľmi odvážny. ´Hasan, už ich nepros o môj život´, povedal mi“, cituje Nuhanoviča BBC. Jeho matka, otec aj brat zomreli v masakre.

Súd rozhodol, že štát nemôže byť braný na zodpovednosť za žiadne pochybenie holandskej armády (Dutchbat), pretože velenie bolo v rukách OSN.

Podobne bola zamietnutá žaloba organizácie Matky Srebrenice, ktorá združuje okolo 6000 pozostalých. Žiadali odškodnenie od OSN, za to že zlyhalo vo svojej misii a neuchránilo Srbrenicu. Žaloba bol zamietnutá s odôvodnením, že Organizácia spojených národov poživa imunitu pred trestným stíhaním na základe článku 2, odseku 2 Dohovoru o výsadách a imunitách Spojených národov.  

OSN tvrdí, že imunita má svoje opodstatnenie, aby mohla organizácia slobodne vykonávať svoje úlohy bez zasahovania súdov členských štátov.

V roku 2002 padla v Holandsku vláda Wima Koka po publikácii správy, ktorá hovorila o tom, že holandskí vojaci boli poslaní na misiu vopred odsúdenú na neúspech. Počet vojakov bol poddimenzovaný, boli zle vyzbrojení a ich mandát im umožňoval použiť zbrane len na osobnú obranu.

Žaloba Matiek Sreberenice uvádzala, že štruktúry holandského vojenského velenia v OSN zablokovali vyslanie podporných vzdušných síl, ktoré by mohli bombardovať bosniansko-srbské ciele, pretože sa obávali, že budú zasiahnutí ich vojaci.

Pre Holandsko je Srebrenica traumou. Po zadržaní Radovana Karadžiča, ktorý sa bude v Haagu zodpovedať aj za svoj podiel na srebrenickej genocíde, Holandsko stále blokuje cestu Srbska do EÚ, pokiaľ nevydá aj Ratka Mladiča.

REKLAMA

REKLAMA