Summit v Prahe: Pozvite Lukašenka, no nič mu nesľubujte

České predsedníctvo by malo pozvať sa summit „Východného partnerstva“ aj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, tvrdí zástupkyňa bieloruského think-tanku, blízkeho opozícii. EÚ by mu však nemala nič sľubovať.

Pozadie

V decembri 2008 otvorila Komisia „Východné partnerstvo“. Lídri EÚ jej na to dali mandát na summite v júni 2008.

Pätnásť stranový dokument, ku ktorému je pripojených ďalších 12 strán potenciálnych otázok a iniciatív, na ktorých sa má pracovať, ponúka užšie vzťahy Ukrajine, Gruzínsku, Moldavsku, Bielorusku, Arménsku a Azerbajdžanu.

Iniciatívu Východného partnerstva silno presadzujú členovia zo strednej Európy a Švédsko, ktoré preberie od Čechov predsedníctvo v druhej polovici roku 2009.

Projekt bol však oproti pôvodnému návrhu značne okresaný. Okrem toho, krajiny regiónu chceli, aby sa nazýval „Východoeurópske partnerstvo“. Komisia s tým nesúhlasila, pretože ju chcela jasne odlíšiť od asociačných dohôd, ktoré podpísala s krajinami strednej a východnej Európy, a ktoré boli jednoznačným krokom k plnému členstvu.

Východné partnerstvo bude oficiálne otvorené 7. mája, na summite v Prahe. Otvorená ostáva otázka účasti bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. EÚ by sa mala rozhodnúť v marci.

V októbri 2008, po prepustení politických väzňov, EÚ dočasne zrušila Lukašenkovi zákaz vstupu.

Závislosť občianskej spoločnosti

„Rozdiel medzi Bieloruskom a inými krajinami je v tom, že ostatné krajiny majú problémy, zatiaľ čo Bielorusko je problém“, tvrdí Tatiana Poševalova, z bieloruského Centra pre spoločenské inovácie.

Poševalova sa spolu s inými predstaviteľmi bieloruských mimovládnych organizácií zúčastnila 3. marca v Bruseli na stretnutí s predstaviteľmi EÚ a bruselskými think-tankami.

Podľa nej je Bielorusko špecifickým prípadom a nemožno na neho uplatniť skúsenosti iných postsovietskych krajín. Poukázala na „mimoriadnu schopnosť bieloruského režimu predstierať“. Podľa nej je úspešný v zlepšovaní svojho obrazu v zahraničí a súčasne udržiavaní si kontroly nad krajinou.

„Režim nechce byť demokratizovaný. O tom nemožno pochybovať.“

Ulad Vialička, riaditeľ mimovládnej organizácie Public Union Education Center (POST), zameral svoju kritiku na servilnosť občianskej spoločnosti, ktorú režim posilňuje vytváraním mimovládnych organizácií, ktoré ho podporujú (takzvané „GoNGO“). Režim podľa neho robí ritualizované, symbolické zmeny, napríklad dovolí, aby sa v obchodoch objavili dve nezávislé noviny, no v skutočnosti sa chce dostať bližšie k EÚ bez toho, aby menil svoju podstatu.

Podľa Poševalovej však zodpovednosť za zamieňanie si občianskej spoločnosti za „fantómy“ nenesú len GoNGO, ale aj „DoNGO“ – mimovládne organizácie orientované na západných donorov. Popisovala, ako DoNGO často padnú do pasce a stratia nezávislosť, pretože nasledujú politiku donorov. Existujú však špecializované webstránky – ako je eurobelarus.info, ktoré pomáhajú zhodnotiť reputáciu mimovládnych organizácií.

Otepľovanie vzťahov?

Andrej Jahorau, analytik bieloruskej Humanitarian Techniques Agency, spolu s ďalšími vyzval, aby sa občianska spoločnosť viac spojila s Východným partnerstvom EÚ. Nie je však jasné, ako to má vyzerať v praxi. Lukašenko nedávno šéfovi európskej diplomacie Javierovi Solanovi povedal, že chce, aby boli z jeho kontaktov s Bruselom vylúčení sprostredkovatelia (teda opozícia).

Bielorusko si naklonilo EÚ tým, že po vojne v Gruzínsku v auguste 2008 neuznalo separatistické republiky Abcházsko a Južné Osetsko. Podľa zástupcov bieloruských mimovládnych organizácií nemožno očakávať, že by v tomto čase režim prijal nejaké stanovisko. Možné je však akékoľvek rozhodnutie, záleží od okolností.

EurActiv sa ich pýtal, či by mal byť Lukašenko pozvaný na summit do Prahy. „Áno, pozvite Lukašenka. No nič mu nesľúbte“, odpovedala Poševalová.

Ďalšie kroky

  • marec: Komisia prehodnotí, či má byť na summit pozvané Bielorusko
  • 7. máj: České predsedníctvo otvorí v Prahe Východné partnerstvo

REKLAMA

REKLAMA