Slovensko je z Ukrajiny “rozčarované”

Summit Východného partnerstva (VP) zatienil obrat Ukrajiny a následné verejné protesty v Kyjeve. Čo odštartovalo ako demonštrácie v prospech prozápadnej orientácie krajiny, nabralo rozmery najväčších demonštrácií od čias oranžovej revolúcie.

Týždne pred summitom sa ako najproblematickejší zostávajúci bod rokovaní medzi EÚ a Ukrajinou javila otázka selektívnej spravodlivosti zosobnená v prípade bývalej premiérky Júlii Tymošenkovej.

V predvečer summitu však asociačným rokovaniam s EÚ zasadil tvrdý úder ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Ten odmietol podpis Asociačnej dohody (AA) až do zlepšenia bilaterálnych vzťahov s Ruskou federáciou. Jeho rozhodnutie vyvolalo na východe a na západe antagonistické reakcie.

Napriek mesiacom tlaku z Moskvy zapôsobilo rozhodnutie Ukrajiny ako prekvapenie. O to viac, že summit mal byť pre politiku Východného partnerstva, sužovanú nezáujmom starých členských štátov popri angažovanejších priamych susedoch, kľúčovým momentom. Vo Vilniuse však posun smerom k EÚ dosiahli iba GruzínskoMoldavsko, ktoré podľa plánu podpísali Asociačné dohody.

Náhly ukrajinský obrat v európskom smerovaní prekvapil i slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka: „Rozhodnutie Ukrajiny o odložení podpisu dohôd o politickej asociácii a ekonomickej integrácii s EÚ sme prijali s rozčarovaním, ale rešpektujeme to ako rozhodnutie suverénneho štátu. Dvere pred Ukrajinou nezatvárame,“ uviedol tlačový odbor MZVaEZ.

Na Ukrajine sa menšie proeurópske protesty rýchlo zmenili na protesty proti vláde Viktora Janukovyča. Nekompromisné policajné zásahy voči demonštrantom prilákali na ďalšie protesty čoraz viac nespokojných Ukrajincov.

Lídri ukrajinskej opozície odsúdili násilnosti na oboch stranách a vyzvali na predčasné voľby. 

„Ak táto vláda nechce plniť vôľu ľudu, tak takáto vláda nebude,“ vyhlásil jeden z lídrov opozície Vitalij Kličko.

Na jeho slová nadviazali aj iní opoziční lídri, ktorí žiadajú začiatok generálneho štrajku. Podľa dcéry väznenej Julie Tymošenkovej Jevgenie „každý Janukovyčov pokus na uzmierenie verejnosti čímkoľvek iným, zlyhá.“[Euractiv.com, 29.11.2013]

O zmiernenie napätia sa napokon prezident Janukovyč pokúsil, keď 1. decembra vyhlásil, že sa zasadí o čo najväčšie urýchlenie procesu zbližovania s EÚ.

„Urobím všetko, čo je v mojej kompetencii, aby som urýchlil proces približovania Ukrajiny k EÚ,“ uvádza sa vo vyhlásení tlačového odboru ukrajinského prezidenta.

Zároveň však pripomenul potrebu vyváženia integrácie národnými záujmami. V najbližšom čase plánuje navštíviť Čínu a Rusko, aby posilnil vzájomné ekonomické väzby.

Protesty v Kyjeve však medzičasom vygradovali pokusmi radikálne naladenej časti verejnosti o obsadenie vládnych budov. Časť demonštrantov prespala v budove obsadenej kyjevskej radnice. Situácia i heslá „Preč s gangom!“ a „Európska Ukrajina“ pripomínajú revolučné roky 2004-2005. Podľa množstva protestujúcich má byť dnešné dianie akýmsi dokončením procesu demokratizácie, ktorý začal takmer pred desaťročím.

Na situáciu na Ukrajine reagovali viacerí európski politici. Jednohlasne odsúdili prílišné zneužitie policajnej sily na zásahy voči protestujúcim. V spoločnom vyhlásení šéfky diplomacie EÚ a eurokomisára pre rozšírenie Štefana Füleho zaznela výzva na dodržiavanie občianskych slobôd a medzinárodných záväzkov Ukrajiny, obzvlášť vo svetle jej predsedníctva OBSE.

Minister zahraničných vecí Litvy, ktorá momentálne predsedá EÚ, Linas Linkevičius označil zásahy polície za „trestuhodné“. Európski politici sa však nateraz zdráhajú označiť udalosti na Ukrajine za revolučné.

Kritiku si za svoju rolu v ukrajinskom odmietnutí AA vyslúžil Kremeľ. Po neúspechu rokovaní s Ukrajinou odsúdili neprimeraný tlak na Ukrajinu z ruskej strany stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Podpredseda Európskej ľudovej strany Jacek Saryusz-Wolski dokonca v rozhovore pre EurActiv vyzval na „asertívnejší“ prístup k Moskve.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA