Tribunál vyšetruje Carlu del Ponte

Bývalá hlavná žalobkyňa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu čelí obvineniam z nezákonného získavania dôkazov proti obvineným z vojnových zločinov.

Obvinenia sa týkajú zachádzania so svedkami v prípade lídra Srbskej radikálnej strany Vojislava Šešleja. Ten už pred niekoľkými rokmi tvrdil, že Del Ponte a ďalší dvaja prominentní prokurátori z jej tímu, Hildegard Uertz-Retzlaff a Daniel Saxon, svedkom vyhrážali, zastrašovali ich, vydierali a podplácali ich.

Šešlej je toho času v Haagu od roku 2003, kedy sa sám Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vydal. Obvinený je z vrážd a mučenia spáchaných na území Bosny a Hercegoviny a Chorvátska v 90. rokoch.

V stredu 18. augusta oznámil sudca Jean-Claude Antonetti, ktorý vedie Šešlejov prípad, začatie nezávislého vyšetrovania postupov, ktoré Del Ponte a jej tým používali. Švajčiarka, ktorá je dnes veľvyslankyňou svojej krajiny v Argentíne bola hlavnou prokurátorkou ICTY  osem rokov, až do roku 2007. Na poste ju nahradil Belgičan Serge Brammertz.

Vyšetrovanie povedie pravdepodobne Francúz a prvé závery sa čakajú do pol roka. Špeciálny poradca pre Brammertza Frederick Swinnen sa vyjadril, že si nie sú vedomí žiadnych pochybení v práci členov prokuratúry v minulosti a tím vždy vykonával svoju prácu profesionálne a v rámci pravidiel. Prisľúbil ale plnú spoluprácu s vyšetrovateľom.

Del Ponteovej tím obviňujú niektorí svedkovia z toho, že bol na nich vyvíjaný nátlak, bol im počas výsluchu odopieraný spánok, vyšetrovatelia vraj tiež ponúkali vysťahovanie a pracovné miesto v Spojených štátoch, prípadne priamo peniaze výmenou za svedectvo v prospech obžaloby.

Rozhodnutie o začiatku vyšetrovania praktík žalobcov padlo už 29. júla, zverejnené bolo však až v stredu, 18. augusta, údajne z „procedurálnych dôvodov“.

Carla de Ponte je kontroverznou osobnosťou, známa svojou húževnatosťou v odhodlaním v postavení hlavnej žalobkyne. Po jej odchode z funkcie vydala svoju knihu spomienok „The Hunt“, v ktorej okrem iného tvrdí, že Kosovská oslobodzovacia armáda bola zapletená do obchodovania s ľudskými orgánmi etnických Srbov.

Ešte v roku 1999 v rozhovore pre britský The Observer na otázku, či je pripravená obviniť aj zložky NATO za údajné vojnové zločiny v Kosove odpovedala: „Ak by som to nebola ochotná urobiť, nie som na správnom mieste. Musím sa vzdať svojho úradu“. Po vlne kritiky jej úrad vydal oficiálne stanovisko, v ktorom napísal, že NATO nie je predmetom vyšetrovania tribunálu pre bývalú Juhosláviu a neboli vznesené žiadne formálne obvinenia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA