Turecko normalizuje vzťahy s Arménskom

Turecko a Arménsko sa dohodli na rámci normalizácie vzťahov. Je to prvý krok tohto druhu odkedy Turecko v roku 1993 uzavrelo svoje hranice s Arménskom.

„Strany dosiahli v tomto procese hmatateľný pokrok a vzájomné porozumenie a dohodli sa na širokom rámci normalizácie bilaterálnych vzťahov“, píše sa v spoločnom vyhlásení ministerstiev zahraničných vecí. Mediátorom rokovaní je Švajčiarsko.

Vyhlásenie sa nijak nedotýka otázky arménskej genocídy, Ankara a Jerevan sa zatiaľ nedohodli ani na otvorení hraníc.

Vyhlásenie o normalizácii vzťahov prišlo tesne pred spomienkou (24. apríl) na masové zabíjanie Arménov v Osmanskej ríši v roku 1915. Turecko odmieta, že sa „genocída Arménov“ udiala, a tvrdí, že zabíjanie prebiehalo na oboch stranách.

„Nechceme to komentovať viac, než bolo povedané vo vyhlásení. Budeme pokračovať v politike tichej diplomacie. Ešte nenastal čas, aby sme robili vyhlásenia o špecifických otázkach, či časových rámcoch“, povedal zdroj z prostredia tureckého ministerstva zahraničia.

Americký prezident Barack Obama na svojej nedávnej návšteve Turecka vyzval obe krajiny k pokroku v normalizácii vzťahov. Spojené štáty preto vývoj privítali a vyzvali Ankaru a Jerevan k normalizácii vzťahov „v rozumnom čase“.

„Vyzývame Arménsko a Turecko aby pokračovali podľa dohodnutého rámca a cestovnej mapy“, povedal hovorca ministerstva zahraničia USA Robert Wood.

Turecko zavrelo hranicu s Arménskom v roku 1993, na podporu svojho spojenca Azerbajdžanu, ktorý v tom čase bojoval proti Jerevanom podporovaným separatistom v regióne Náhorný Karabach. V súčasnosti ho kontrolujú Arméni, v oblasti však panuje prímerie sprostredkované Ruskom v roku 1994.

Uzavretie hraníc ekonomicky viac poškodilo chudobné Arménsko, politicky však komplikuje snahy Turecka o vstup do EÚ. Arménsko-turecké oteplenie by mohlo Ankare zlepšiť kredit u európskych partnerov, podľa niektorých pozorovateľov však skomplikuje vzťahy s Azerbajdžanom, ktorý je dôležitý ako energetický partner.

REKLAMA

REKLAMA