Turecko testuje možnosť obísť víza do EÚ právnou cestou

Turecký lobista žiada EÚ, aby zrušila jeho krajine víza na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Európska komisia tvrdí, že sa to nevyrieši právnymi prostriedkami.

Dekan právnickej fakulty Yeditepe University a zároveň predseda Economic Development Foundation (İKV)  Haluk Kabaalioğlu, vyzval Európsku komisiu, aby podnikla kroky proti členským štátom EÚ, ktoré žiadajú od tureckých občanov víza. Povedal to 14. októbra na podujatí v Bruseli.

Podľa neho totiž Asociačná dohoda medzi Tureckom a vtedajším Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS) z roku 1963 zahŕňala pre tureckých občanov všetky štyri slobody obsiahnuté v Rímskych zmluvách, vrátane slobodného pohybu osôb.

Dodatkový protokol z roku 1970 určoval časový plán, ktorý podľa tureckého profesora uzákonil tieto slobody s platnosťou od roku 1986. To sa ale z viacerých dôvodov nerealizovalo, tvrdí Kabaalioğlu.

Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora v tzv. „prípade Soysal“ je protiprávne, ak víza od tureckých občanov žiadajú krajiny, ktoré takéto opatrenia neaplikovali v dobe vstupu Dodatkového protokolu Asociačnej dohody, čo bolo 23. novembra 1970.

V roku 2009, konkrétne 19. februára, Európsky súdny dvor rozhodol v prospech Mehmeta Soysala a Ibrahima Savatla, ktorí boli šoférmi tureckej špedičnej spoločnosti, ktorej vlastníkom bola istá nemecká firma. Ich žiadosť o obnovenie víz bola zamietnutá berlínskym súdom.

Rozsudok hovorí, že Dodatkový protokol z roku 1970 by mal byť interpretovaný tak, že tureckí občania, ktorí poskytujú služby nepotrebujú pre vstup do Nemecka víza, keďže v roku 1970 neexistovala voči nim vízová povinnosť.

Zavedením víz pre občanov Turecka po roku 1970 podľa Kabaalioğlua porušili tieto štáty Asociačnú dohodu. Okrem toho podľa neho pod kategóriu ľudí zaangažovaných v službách spadá celá populácia, vrátane tých, ktorí do EÚ cestujú ako turisti a teda sú konzumentmi služieb.

„Dočasné opatrenie“

Nemecko zaviedlo Turkom víza v roku 1980. Kabaalioğlu tvrdí, že v roku 1981 odmietol pozvanie zúčastniť sa  konferencie v Hamburgu, pretože vyplnením žiadosti o víza by sa podriadil právnemu aktu, ktorý je v rozpore s Asociačnou dohodou.

Organizátor konferencie preto napísal vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí SRN Hans-Dietrichovi Genscherovi, ktorý Kabaalioğluovi odpísal, že vízová povinnosť je len dočasné opatrenie.

„Teraz je to 30 rokov“, poznamenáva trpko Kabaalioğlu.

Zástupca Komisie, ktorý sa na diskusii v Bruseli tiež zúčastnil, potvrdil, že Kabaalioğlu interpretuje Soysalov prípad správne, pričom povedal, že rozhodnutie súdu bolo pre inštitúcie EÚ „celkom nečakané“.

Na základe rozsudku Komisia neskôr vydala usmernenia pre konzulárne služby ohľadne situácie tureckých poskytovateľov služieb. Pokiaľ však ide o prijímateľov služieb, k tým Komisia momentálne nemá konkrétnu pozíciu.

„Je veľmi nepríjemné povedať to jeden a pol roka po prípade Soysal, no ide o to, že je to veľmi komplikovaná právna otázka. Tento právny problém je tak komplikovaný, že ho nemôžeme vyriešiť len právnymi nástrojmi“, povedal zástupca Komisie.

„V tejto chvíli nie je politická vôľa umiestniť Turecko na zoznam krajín bez vízovej povinnosti“, konštatoval úradník Komisie.

Dodal, že Súdny dvor môže tiež ešte prispieť k riešeniu situácie. Interpretácia Komisie je, že súd rozhodol, že Soysal víza do Nemecka nepotreboval.

„Okrem toho ale rozsudok nie je príliš nápomocný“, tvrdí Komisia. Podľa Kabaalioğlua je problematický najmä ten aspekt, že rozsudok v prípade Soysal sa týkal deviatich členov EHS v roku 1970 a nie súčasných 27 členov EÚ.

Na otázku EurActiv, či sa Turecko môže vydať cestou právnych krokov proti EÚ, Kabaalioğlu priznal, že to nie je možné. Turecko sa nemôže obrátiť na Súdny dvor EÚ (predtým ESD) pretože nie je členom EÚ. Teoreticky by sa na neho mohla obrátiť Asociačná rada, na to je však potrebná jednohlasnosť.

Dekana právnickej fakulty sa pýtali i na to, či Turecko podpíše zmluvy o readmisii ako všetky ostatné krajiny predtým, než im bol udelený bezvízový režim s EÚ.

„Nehovoríme, že nechceme readmisiu“, povedal Kabaalioğlu, no priznal, že Turecko by mohlo mať problém prijať imigrantov, ktorí sa priplavia do Talianska a tvrdia, že prišli z Turecka, len preto, že sa obávajú, že budú vrátení do Líbye.

Pozície

Tony Venebles, riaditeľ European Citizens´Action Service, organizácie, ktorá diskusiu v Bruseli organizovala, vyjadril ľútosť nad tým, že tureckí občania sú stále vystavení vízovej povinnosti napriek tomu, že Turecko má štatút kandidátskej krajiny.

Predstavil výsledky výskumu spolufinancovaného ECAS, podľa ktorého takéto zaobchádzanie s tureckými občanmi prispieva k negatívnemu vnímaniu EÚ tureckou verejnosťou.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA