Turecko Úniu nepotrebuje, zatiaľ ju ale chce

Dosiahla už frustrácia Turecka z opakovania vyhlásení o privilegovanom partnerstve zlomový bod? Aká je motivácia Turecka stať sa členom zatiaľ kresťanského klubu a akú úlohu v tom hrá problém Cypru? Na podobné témy hovorili panelisti konferencie v Bratislave.

https://euractiv.sk

„Nie je náhoda, že sme pre diskusiu o Turecku a EÚ vybrali svadobnú sieň [Zichiho paláca v Bratislave]. Rovnako ako v moderných manželstvách, aj vo vzťahu Turecko-EÚ častokrát prevážia emócie nad racionálnosťou“, uviedla konferenciu organizovanú SFPA a Zastúpením EK moderátorka prvého panelu šéfredaktorka Zahraničnej politiky Lucia Najšlová. Najšlová v úvode upozornila, že podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer viac ako polovica občanov Únie nechce vidieť Turecko v EÚ, ani v prípade, že splní kodanské kritéria.

Prvý zo speakrov – Sinan Ülgen, riaditeľ think-tanku Centrum pre ekonomické štúdie a zahraničnú politiku (EDAM) v Istanbule – hovoril o celkovej frustrácii Turkov pokiaľ ide o Európsku úniu a rétoriku niektorých lídrov a o možných alternatívach pre Turecko, ktoré bude vynechané z procesu rozširovania Únie. „Ľudia v Turecku už nechcú rozprávať o EÚ a ak aj o nej hovoria väčšinou je to v negatívnej súvislosti – Pozri, čo povedal Sarkozy! – alebo – Pozri čo robia Merkelová a Sarkozy!“.

História rozširovania Európskej únie zatiaľ nepozná príklad krajiny, ktorá začala prístupové rokovania a nestala sa jej členom. „Toto bolo kedysi silné konštatovanie, ktoré v Turecku rezonovalo. Dnes ale všetci veria, že je jedno čo urobíme, EÚ nikdy Turecko neprijme“. Takéto vnímanie má podľa Ülgena za následok spomalenie reformného procesu a ohrozuje to aj politiku rozširovania ako takú. „Mágia rozširovania už nefunguje“, hovorí.

Frustrácia potom mení spôsob rozmýšľania a natíska sa otázka – akú budúcnosť by teda malo mať Turecko? Od tridsiatych rokov 20. storočia chcelo byť Turecko súčasťou Západu, pripomína. „Sme členovia NATO, Rady Európy, OECD. No ak dospeje k definitívnemu presvedčeniu, že to nie je cesta, alternatívou je Turecko ako nezávislá asertívna regionálna mocnosť“, rozvíja možný scenár.  

„Krajina je sebavedomá ekonomicky a aj politicky, chce hrať väčšiu úlohu na Blízkom východe, napríklad. Politická elita je sebavedomá….Tomu nahráva aj zmena administratívy v Bielom dome. Mnoho zo zahraničnopolitických cieľov novej administratívy je bližšie tureckým cieľom“. Preto podľa tureckého analytika niektorí ľudia hovoria, že s podporu USA sa Turecko môže ľahšie stať regionálnou mocnosťou.

Privilegované partnerstvo nie je pre krajinu ako Turecko možnosťou, hovorí Ülgen a vysvetľuje dôvody:

Podľa Ülgena má Turecko v regióne pomerne veľkú „soft power“. "Zároveň, čím viac rastie soft power Turecka tým sa stáva cennejším prínosom pre EÚ. Paradoxne tiež ale stúpa pravdepodobnosť, že Turecko už nebude chcieť ísť cestou členstva. Musíme zmeniť túto dynamiku“.

Vít Beneš z pražského Inštitútu medzinárodných vzťahov si nemyslí, že české predsedníctvo EÚ bude ohľadom pokroku prístupových rokovaní s Tureckom hodnotené pozitívne. Súčasná situácia je podľa neho "bludným kruhom". Popri diskusiách o únave z rozširovania v Únii a o postojoch jednotlivých členských štátov sa podľa Beneša málo venujeme otázke prečo vlastne chce Turecko vstúpiť do EÚ.

Symbolická hodnota je pre Turecko iná ako pre ostatné štáty, ktoré usilovali a usilujú o členstvo v EÚ. Podľa Beneša ide o sociálny status, o priblíženie sa západnej modernite a snahou stať sa rešpektovaným členom klubu. Strategické partnerstvo preto neponúka to, čo Turecko v EÚ hľadá – neponúka štatút rešpektovanej európskej mocnosti.

Rebecca Bryant, profesorka z George Mason University, z amerického Fairfaxu hovorila o tom, ako otázka Cypru, resp. prijatie Cyperskej republiky za člena EÚ skomplikovala vzťahy EÚ a Turecka a hľadanie riešenia pre rozdelený ostrov. Poukázala na to, že EÚ prijala v roku 2004 štát, ktorého ústavný poriadok bol suspendovaný a ani acquis communautaire sa na severnú časť ostrova nevzťahuje. Cyperskí Turci síce môžu požiadať o pas Cyperskej republiky a byť v únii braní ako občania EÚ, doma ale nie sú nijakým spôsobom reprezentovaní, upozornila. Pripomenula, že to boli cyperský Gréci, ktorí v roku 2004 v referende odmietli plán na zjednotenie ostrova a o týždeň boli „odmenení“ vstupom do EÚ.

„Cyperským Turkom vtedy EÚ sľúbila, že za ich postoj v referende budú mať v únii rovnocenné postavenie, prisľúbila im priame letecké spojenie, atď. Tieto sľuby sa ale nenaplnili, pretože keď sa Cyprus raz stal členom EÚ, tieto veci zablokoval. Výsledkom bola strata dôvery, ale aj záujmu o EÚ. Prieskumy verejnej mienky hovoria, že akýkoľvek nový mierový plán by bol dnes odmietnutý na oboch stranách ostrova.“

Európsky súdny dvor v jednom súdnom spore týkajúcom sa straty majetku v niektorom štádiu konfliktu rozhodol, že právny poriadok Cyperskej republiky je aplikovateľný aj v jeho severnej časti, ilustruje komplikovanú situáciu Bryant. V dôsledku tohto rozhodnutia bolo podľa jej slov spochybnená aj suspendácia uplatňovania acquis na severe. „Hlavný problém je, že EÚ politicky ani právne nedefinovala, čo vlastne je severný Cyprus. Je preto problematické žiadať od Turecka, aby otvoril svoje prístavy lodiam z Cypru, ak Únia sama nebola schopná dodržať sľuby, ktoré dala cyperským Turkom.“ 

REKLAMA

REKLAMA