Turecký parlament vydláždil cestu pre ústavné referendum

Turecký parlament odsúhlasil 7. mája návrh zákona z dielne vládnucej strany AK na reformu ústavy. Uvoľnili tak cestu pre referendum, ktoré chcú vojenskí sekularisti zablokovať pomocou súdneho rozhodnutia.

Zákon, ktorým sa zmení súdnictvo a úloha armády teraz poputuje do rúk tureckého prezidenta Abdullaha Güla. Po jeho podpise sa v krajine do šesťdesiatich dní uskutoční referendum.  

Hlavná opozičná strana povedala, že sa odvolá na Ústavnom súde a pokúsi sa referendum, ktoré považuje za pokus strany AK upevniť si svoju moc, zastaviť.

Premiér Recep Tayyip Erdogan, ktorý čelí voľbám v roku 2011 hovorí, že je zmeny sú potrebné na splnenie požiadaviek zo strany EÚ na vstup Turecka do Únie. Zároveň popiera, že by išlo o snahu o upevnenie islamu v tradične sekulárnej krajine.

„Balíček reforiem schválilo parlamentné zhromaždenie. Nechajte ho, nech prinesie našej krajine dobré veci,“ povedal hovorca tureckého parlamentu Mehmet Ali Sahin po tom, čo zákonodarcovia schválili návrh zákona krátko po druhej hodine popoludní. Návrhu sa nepodarilo získať dve tretiny hlasov potrebných na to, aby sa z neho okamžite stal zákon. Zaistil si však 336 hlasov z 550- členného parlamentu čo je dosť na vypísanie referenda v tejto otázke.

Vláda povedala, že plánuje referendum vypísať v júli, ale právny proces bude ešte čeliť tlaku opozície.

Zavádzanie tejto reformy zneistilo investorov, lebo vyvolalo napätie medzi vládnucou stranou AK, ktorá má korene v politickom islame, a sekularistickou elitou.

Dva piliere reformy totiž volajú po zmene fungovania Ústavného súdu- najvyššieho ochrancu sekularistickej ústavy v Turecku- a menia štruktúru Najvyššej rady sudcov a prokurátorov, ktorí sú zodpovední za manažovanie súdnictva.

Kritici obviňujú stranu AK z využívania reforiem na podlomenie nezávislosti súdnictva a dosadenie svojich podporovateľov na najvyššie súdne posty v záujme dlhodobej stratégie o potlačenie sekularizmu v Turecku.

V prípade, že sa hlavnej opozičnej strane podarí zablokovať referendum, povedie to k inštitucionálnej paralýze a pravdepodobne to Erdogana donúti vyhlásiť rýchle voľby. Hlavný generálny prokurátor Turecka, ktorý sa predtým pokúsil rozpustiť stranu AK vyhlásil, že chystané reformy sú nedemokratické.

Objavili sa tiež dohady, že najnovšia iniciatíva strany AK by mohla vyvolať ďalší pokus o jej zakázanie. Strana, ktorá je pri moci od roku 2002, združuje stredopravicových a nacionalistických politikov ako aj kľúčových náboženských konzervatívcov.

Postoje

Medzinárodné médiá niekedy príliš zjednodušujú politický kontext v Turecku, a mali by sa viac rozlišovať postoje niektorých hlavných hráčov, povedal pre EurActiv medzinárodný koordinátor organizácie TÜSİAD zastupujúcej tureckých podnikateľov Bahadir Kaleagasi.

„Mnohí v tureckej spoločnosti, vrátane nejakej časti opozičných strán a podporovateľov strany AK, kritizujú niektoré ústavné dodatky (navrhované AK) z toho titulu, že protirečia európskym demokratickým hodnotám ako nezávislosť a nestrannosť sudcov, a zásadám stanoveným Radou Európy.“

„Ďalším problémom je preferencia vlády usporiadať referendum zahrňujúcim všetky dodatky v jednom balíčku, čo je prax, proti ktorej je Benátska komisia Rady Európy a mnoho politikov EÚ.“

„Okrem toho tu panuje národný konsenzus a opozičná podpora pre väčšinu dodatkov mimo tých, ktoré zavádzajú politickú kontrolu nad súdnictvom. Kritika vis-à-vis vlády strany AK sa netýka z väčšiny jej !islamských koreňov“, ale prikláňaniu sa k autoritatívnosti, ktorá je v rozpore s EÚ procesom Turecka.“

„Toto sa týka hocikoho, kto bude v budúcnosti pri moci v systéme, kde bude mať výkonná moc tak veľa spôsobov kontroly nad súdnictvom, a nie je to problémom len jednej politickej strany,“ vysvetľuje Kaleagasi.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA