Ukrajina má pootvorené dvere do EÚ

Včera (9.9.) sa v Elyzejskom paláci uskutočnil historicky druhý summit EÚ – Ukrajina. Okrem konštatovania, že cesta k členstvu sa nezatvorila, nepadol žiadny konkrétnejší prísľub. Rozhovory skomplikovala vnútropolitická kríza na Ukrajine a rozdielnosť názorov v rámci EÚ v otázke, aký prístup uplatniť vo vzťahu k Rusku.

Summit EU - Ukrajina
Zdroj: Francúzske predsedníctvo

Včerajší summit EÚ a Ukrajiny potvrdil snahu Kyjeva začleniť sa do EÚ, súčasne však opäť nepadol konkrétnejší sľub, kedy by sa tak mohlo udiať. Záverečný dokument stretnutia na najvyššej úrovni konštatuje, že ako v prípade všetkých predošlých kandidátov, aj Ukrajina podpíše „asociačnú dohodu,“ ktorá bude budúcim základom pre jej vzťahy so Spoločenstvom. Predpokladá sa, že dohoda by sa mohla podpísať niekedy v roku 2009.

Význam asociačnej dohody však možno vysvetliť rôzne. EÚ tieto typy dokumentov podpisuje nielen s kandidátskymi krajinami, ale aj s niektorými svojimi obchodnými partnermi. Takýto zmluvný základ majú napríklad jej vzťahy s Egyptom či s Čile.

V záverečnom dokumente summitu sa konštatuje, že EÚ „ponecháva otvorené dvere ďalšiemu postupnému rozvoju európsko-ukrajinských vzťahov.“ Okrem tejto formuly sa iný priamy odkaz na budúce členstvo Ukrajiny v texte nenachádza.

Očakávalo sa, že rusko-gruzínsky konflikt bude viesť k ambicióznejším záverom summitu. Lídri však nakoniec schválili len to, na čom sa dohodli ministri zahraničia ešte pred vypuknutím krízy na južnom Kaukaze. Diplomati po stretnutí prezradili, že Nemecko, Holandsko a čiastočne aj Belgicko boli krajinami, ktoré sa najviac bránili prísľubu, že sa Ukrajina jedného dňa stane členom. Jediným ústupkom je dohoda o začatí „dialógu o vízach,“ ktorý by mal v dlhodobom horizonte viesť k bezvízovému styku medzi obomi stranami.

Nicolas Sarkozy po summite povedal: „Toto je maximum, čo sme mohli urobiť.“ Viktor Juščenko bol vo svojich vyjadreniach optimistickejší: „Dnes sme odštartovali veľmi ambiciózny plán, ktorý nás po čase dovedie k víťazstvu. Dnes sme dostali kvalifikáciu európskej krajiny.“

Aktuálne udalosti v Gruzínsku sa dotkli miesta konania summitu. Pôvodne sa mala schôdzka uskutočniť vo francúzskom Eviane, avšak pre zmeny v programe Nicolasa Sarkozyho sa v poslednej chvíli presunula do Elyzejského paláca. Francúzsky prezident absolvoval v sprievode Javiera Solanu a José M. Barrosa návštevu Moskvy a Tbilisi (EurActiv 09/09/08), pre ktorú by nestihol včas prísť až do Evianu. Aj napriek zmene miesta však záverečný dokument používa označenie „summit v Evian.“

Počas summitu sa ukázala rozdielnosť názorov medzi skupinami krajín, ktoré presadzujú zmierlivý prístup k Rusku (Francúzsko, Nemecko, Taliansko) a štátmi, ktoré požadujú represívnejšie opatrenia (Veľká Británia, Švédsko, Poľsko, baltské krajiny). Druhá skupina v kontexte gruzínskej krízy žiadala, aby sa s Ukrajinou začali budovať intenzívnejšie vzťahy.

Priebeh summitu komplikovala aj súčasná vnútropolitická kríza v Kyjeve a osobný spor medzi prezidentom Viktorom Juščenkom a premiérkou Júliou Tymošenkovou (EurActiv 08/09/08). Lídri EÚ sa chceli stretnúť s oboma postavami tzv. oranžovej revolúcie, nakoniec však do Paríža pricestoval len Juščenko v sprievode ministra zahraničia, Vladimira Ogryzka.

Európski diplomati v kontexte sporu vo vnútri oranžového tábora varovali pred celkovou destabilizáciou krajiny. Bernard Kouchner, francúzsky minister zahraničia, upozornil, že situácii neprospieva ani geograficky blízky konflikt v Gruzínsku. Olli Rehn, komisár pre rozširovanie, dodal, že Kyjev sa môže stať ďalším cieľom Moskvy v prípade, ak EÚ neponúkne svojmu východnému susedovi jasnú víziu členstva.

Pozície

Andrew Wilson, expert na východnú Európu londýnskej Európskej rady pre zahraničné vzťahy, je presvedčený, že výsledky utorňajšieho summitu sú krokom smerom k Ukrajine. Hovorí: „V porovnaní s tým, kde sme boli pred štyrmi rokmi, troma rokmi, či dokonca pred troma mesiacmi, je to dobrá správa pre Ukrajinu. Problémom tohto druhu summitov je, že očakávania často predbiehajú [reálne možnosti]. Ukrajinské očakávania boli vysoké, možno až príliš vysoké. Ale ak sa premietne do praxe to, čo sa dohodlo, Ukrajina toho dostala veľa.“

Graham Watson, líder parlamentnej skupiny ALDE, víta pozitívny signál, ktorý EÚ vyslala svojmu východnému susedovi. „Paradoxne, letné vojenské dobrodružstvo premiéra Putina prispelo ku kohézii zahraničnej politiky EÚ viac, než mnohé [predošlé] konštatovania Rady. Opäť prebudil démona zo sovietskej éry a prinútil mnoho bývalých sovietskych satelitov hľadať úkryt a stabilitu v sústave Európskej únie,“ dodáva.

Bernard Poignant (PES, FR) vo svojom článku v denníku Le Monde upozornil, že vojna v Gruzínsku vytvára precedens pre vojnu na Kryme. Dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou o prenájme prístavu v Sevastopoli uplynie v roku 2017. Preto sa Poignant obáva, že Kremeľ môže začať tamojším obyvateľom vydávať ruské pasy a potom uskutočniť inváziu pod zámienkou záchrany „ruských obyvateľov.“ Uzatvára, že ak nebude Európa predvídavá, jediné, čo jej opäť ostane, budú slzy.

REKLAMA

REKLAMA