Ukrajine sa chystajú požičať EÚ aj USA

Po Rusku chcú finančnou injekciou Ukrajine pomôcť aj Spojené štáty a Európska únia. Všetci však svoju podporu podmieňujú vytvorením novej vlády.

Šéfka európskej diplomacie Catherine Ashton v nedeľu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii oznámila, že EÚ a Spojené štáty pracujú na pláne krátkodobej finančnej pomoci Ukrajine.

Ashtonová v rozhovore pre The Wall Street Journal uviedla, že balíček pomoci bude zameraný na preklenutie obdobia, počas ktorého by dočasná ukrajinská vláda mohla schváliť politické a ekonomické reformy a pripraviť nové prezidentské voľby.

Podľa Ashtonovej sa o výške finančnej pomoci Ukrajine zatiaľ nerozhodlo, no „suma rozhodne nebude malá“. Povedala tiež, že pomoc sa môže skladať nielen z peňazí, ale aj zo záruk a z pomoci pri investíciách.

Na Ashtonovej slová z Mníchova nadviazala aj americká administratíva. Hovorkyňa ministerstva zahraničia Jen Psaki v pondelok uviedla, že rozhovory sa zatiaľ nachádzajú vo veľmi predbežnej fáze: „Spolu s EÚ a ďalšími našimi partnermi konzultujeme podporu, ktorú by mohla potrebovať nová technická vláda na Ukrajine.“

Americkí predstavitelia zdôraznili, že Ukrajina bude potrebovať hospodársky program vytvorený v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom. Konečné rozhodnutie o podpore USA pre Ukrajinu sa bude „riadiť konzultáciami s novou vládou po jej vytvorení“.

Ukrajinskú ekonomiku tvrdo zasiahli vyše dva mesiace trvajúce protesty, ktoré vyvolalo novembrové rozhodnutie prezidenta Viktora Janukovyča nepodpísať Asociačnú dohodu (AA) a dohodu o voľnom obchode (DCFTA).

Rusko na oplátku Ukrajine poskytlo výpomoc takmer 11 miliárd eur. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina Moskva tiež počká na vytvorenie novej vlády predtým, než finančnú pomoc pre Ukrajinu uvoľní.

Protichodné názory

Mníchovská konferencia priviedla k rokovaciemu stolu aj zástupcov ukrajinskej vlády a opozície.

Vodcovia opozície zopakovali svoje požiadavky. Vitalij Kličko vyzval na predčasné voľby a na návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila prezidentské právomoci. Bývalý minister financií a zahraničia Arsenij Jaceňuk pripomenul, že je „stále možný aj vojenský zásah proti demonštrantom“.

Súčasný ukrajinský minister zahraničných vecí Leonid Kožara opozičné obvinenia odmietol. Podľa neho už vláda všetky kľúčové požiadavky opozície splnila. Kožara si tiež myslí, že odstúpenie od chystaných dohôd s EÚ a prijatie úveru od Ruska bolo správnou voľbou. Pripustil však, že Ukrajina bude rokovať aj o pôžičke z Medzinárodného menového fondu.

Eurokomisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle na konferencii uviedol, že EÚ musí Ukrajine do budúcnosti ponúknuť aj prísľub plného členstva. „Ak má byť naša snaha o pomoc v tejto časti Európy seriózna, dohoda o pridružení je len prvý krok. Ďalším krokom by malo byť svetlo na konci tunela. Nemôžete túto časť Európy zmeniť bez použitia najmocnejšieho nástroja.“

Rozdielne názory na Ukrajinu prezentovali aj USA a Rusko.

Americký minister zahraničných vecí John Kerry v súvislosti s Ukrajinou vyjadril znepokojenie, že: „V mnohých častiach východnej Európy a Balkánu sú ašpirácie občanov pošliapané korupčnými a oligarchickými praktikami.“

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov naopak obvinil západ z podnecovania napätia. „Čo majú čoraz viac násilné protesty spoločné s podporou demokracie?“, pýtal sa Lavrov na konferencii v Mníchove.

Slovensko na Mníchovskej bezepčnostnej konferencii zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

"Naša pozícia je jasná: násilie nie je tolerovateľné. To, čo potrebujeme, je nastaviť politický dialóg, počúvať to, čo chcú občania, “ povedal na margo diskusie o Ukrajine. Premiéri V4 na minulotýždňovom stretnutí v Budapešti prisľúbili podporu ukrajinským projektom z Vyšehradského fondu. 

Na Ukrajinu sa opäť dnes vydá rokovať podpredsedníčka Európskej komisie Catherine Ashtonová. Bude viesť separátne rokovania s Janukovyčovou vládou aj s opozíciou.

(EurActiv.sk/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA