Únava z reforiem prebúdza dedičstvo komunizmu

Viaceré nové krajiny EÚ sa unavili z reforiem a ich správanie začína pripomínať zvyky z čias komunizmu. Nielen spor medzi vládou a médiami na Slovensku a v Slovinsku, ale aj iné udalosti ponúkajú otázku: Sú ciele politiky rozšírenia EÚ dlhodobo udržateľné?

Kosak a kladivo, DeviantArt: Miso H.
Foto: mmisso.deviantart.com

Cieľom politiky rozšírenia EÚ bolo v posledných rokoch okrem iného ukotviť nové európske demokracie do prostredia slobody a stability. Ako však tvrdí analýza denníka International Herald Tribune, nové členské krajiny akoby “sa vracali k starým pochybným zvykom” z čias komunizmu. Jej autor Sephen Castle uvádza niekoľko ilustračných príkladov:

  • Slovenské denníky uplynulý týždeň publikovali bielu titulnú stranu na protest proti pripravovanému tlačovému zákonu. Slovenskí novinári a OBSE sa obávajú, že nová legislatíva by mohla oklieštiť slobodu slova (EurActiv 22/01/08).
  • Mnoho mienkotvorných novinárov zo Slovinska podpísalo v minulom roku petíciu, ktorá protestovala proti neprimeranému vplyvu vlády v médiách (EurActiv 07/01/08).
  • Od roku 2006 postupne slabne intenzita kampaní proti korupcii. Ide predovšetkým o aktivity tretieho sektora na Slovensku, v Rumunsku, Lotyšsku a Slovinsku. Dôvodom je zvýšený tlak vlády na mimovládne organizácie.
  • Vo februári 2008 dala Komisia Rumunsku a Bulharsku ultimátum, aby do polroka napravili vážne nedostatky v oblasti spravodlivosti a vnútra, inak budú čeliť sankciám (EurActiv 05/02/08).

Nedostatkom politiky rozšírenia je skutočnosť, že EÚ môže vplývať na krajiny len počas prístupového procesu. IHT cituje nemenovaného predstaviteľa Komisie: “Keď vstúpia do EÚ, nemôžeme už rozlišovať medzi starými a novými členskými štátmi. Bol by som ale zvedavý, ako by niektoré členské krajiny – dokonca zakladajúce – obstáli, keby vstupovali do EÚ teraz”.

Často skloňovaným a veľmi citlivým príkladom je už načrtnutá sloboda médií. IHT píše, že od nových členských krajín nemožno požadovať veľmi vysoké štandardy, ak sa medzi zakladajúcimi krajinami nachádza napríklad Taliansko, kde Silvio Berlusconi, bývalý premiér a súčasný líder opozície, vlastní veľkú väčšinu mienkotvorných médií. Asociácia európskych novinárov (AEJ) označila okrem Talianska aj Francúzsko za príklad, kde sú média ohrozené komerčným tlakom (EurActiv 04/03/08).

V tomto ohľade sú dvojsečnou zbraňou reformy. Na jednej strane sa od kandidátskych krajín požaduje rýchle tempo zmien, no len málo sa myslí na to, že môžu byť pre ne vyčerpávajúcimi. Z reforiem unavená krajina má väčší predpoklad vrátiť sa späť k svojmu komunistickému dedičstvu. Sebestyen Gorka z budapeštianskeho Inštitútu pre tranzíciu demokracie a medzinárodnú bezpečnosť si myslí, že sila politického dedičstva sa podceňuje. Podľa neho Brusel “pochopil [len] povrchne, čo spravilo so spoločnosťou 40 rokov komunizmu” (zdroj: IHT).

Denník IHT uzatvára, že EÚ by sa mala poučiť predovšetkým zo skúseností z posledného rozšírenia. Brusel prisľúbil Bulharsku a Rumunsku členstvo v roku 2007 s vedomím, že krajiny majú vážne nedostatky v oblasti justície a štátnej správy. Tým sa obral o možnosť efektívne vplývať na zmeny k lepšiemu. Ak by Komisia posunula termín členstva o rok, zrejme by to viedlo len k spomaleniu už i tak pomalých reforiem. Gorka dodáva: “Je lepšie jednať na rovinu a povedať ľuďom, že buď poriadne zapracujú alebo sa nedostanú dnu”.

Ďalšou skúškou efektívnosti politiky rozšírenia a udržateľnosti reforiem bude Chorvátsko. Hoci mu Komisia nepovedala definitívny dátum vstupu, predpoklady hovoria o rokoch 2010 alebo 2011. Stane sa 11. krajinou s komunistickou minulosťou, ktorá vstúpi do EÚ a podstúpi intenzívne tempo reforiem.

REKLAMA

REKLAMA