Únia dala Srbsku šancu

Srbsko zmenilo svoj prístup k spolupráci s ICTY natoľko, aby s ním už dnes mohla byť podpísaná Stabilizačná a asociačná dohoda, vyhlásil včera komisár pre rozšírenie Olli Rehn.

Krátka správa

Srbsko zmenilo svoj prístup a odstránilo posledné prekážky spolupráce. To sú závery hlavnej žalobkyne Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carly del Ponte. Ešte nedávno vyčítala Srbsku, že spolupráca je pomalá a srbské úrady bránia v prístupe k archívom. V tomto duchu informovala hlavná žalobkyňa aj ministrov zahraničných vecí EÚ minulý mesiac.

Olli Rehn pri prezentácii najnovších správ Komise o pokroku kandidátskych a potenciálne kandidátskych krajín uviedol, že o Srbsku rokoval s Carlou del Ponte. Eurokomisár aj del Ponte zdieľajú názor, že existuje skutočná politická vôľa a zvýšená snaha o zatknutie unikajúcich zločincov. Predovšetkým Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča.

“Rozhodol som sa, že zajtra (7. novembra) v Bruseli podpíšem so Srbskom Stabilizačnú a asociačnú dohodu”, vyhlásil Rehn včera na tlačovej konferencii. Dohodu však ešte musia podpísať všetky členské krajiny, čo bude opäť závisieť na miere spolupráce s ICTY, ktorá by mala viesť k zatknutiu posledných zločincov. Stabilizačná a asociačná dohoda je dôležitým krokom na cčeste k zisku štatútu kandidátskej krajiny doteraz bránila práve neuspokojivá spolupráca Srbska s ICTY.

Ako však Rehn dodal, podpis nebude znamenať koniec procesu a Únia bude naďalej dohliadať nad dodržiavaním záväzkov. Pre Srbsko to však znamená dôležitý zlom. Slovami Olliho Rehna Srbsko prechádza z „nacionalistickej noci a demokratického brieždenia do európskej budúcnosti“.

„Srbsko má veľký potenciál, ktorý musíme uvoľniť“, povedal Rehn. Verí, že srbskí lídri siahnu po možnosti, ktorú im týmto ústretovým gestom Únia ponúka.

Organizácia Huma Rights Watch kritizovala toto rozhodnutie Únie. Podľa jej stanoviska Olli Rehn odmenil Srbsko, ktoré ukrýva generála obvineného zo spáchania genocídy, ktorá sa udiala v srdci Európy. Únia tým podľa organizácie vysiela veľmi zlý signál.

Fínsky eurokomisár otvoril svoju tlačovku švédčinou. Vyhlásil, že dúfa, že raz bude počuť macedónskoho komisára hovoriť albánsky a srbského komisára hovoriť chorvátsky. Následne však zlyhala technika a tlmočenie do agličtiny sa prerušilo. Rehn tak chtiac-nechtiac prešiel do angličtiny s poznámkou, že nabudúce by mala politika viacjazyčnosti dostať zadosť, aby „sme aj robili to čo hlásame“.

REKLAMA

REKLAMA