Únia odvracala v Macedónsku ďalšiu krízu

Predstavitelia EÚ pomáhali dosiahnuť dohdou o ukončení dlhotrvajúcej politickej kríze. Svoju úlohu zohrala aj slovenská diplomacia.

„Môžem povedať, že máme dohodu, ktorú podpísali lídri 4 najväčších strán a ja som vďačný,“ povedal po 12 hodinách rokovaní minulú stredu eurokomisár pre rozšírenie Johanes Hahn. 

Spolu s eurokomisárom pomáhali dohodu vyjednať aj slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) s kolegami, Slovincom Ivom Vajglovi a Britom Richardom Howittom.

“Bola to ťažko dosiahnutá dohoda a malý zázrak. Stabilita a rozvoj na Balkáne je jednou z našich zahranično-politických priorít, preto som pokladal za dôležité využiť svoje skúsenosti a prispieť k tejto dohode, ktorá môže túto krajinu posunúť ďalej a umožniť jej ďalší demokratický rozvoj,” komentoval dohodu Eduard Kukan.

Nové voľby a vyšetrovanie

Súčasťou dohody medzi stranami VMRO, SDMS, DUI a DPA sú podmienky, za akých sa budú v apríli 2016 konať predčasné parlamentné voľby. Tie posledné sa konali len v apríli minulého roku.

Predovšetkým ide o podobu prechodnej vlády a pravidlá hlasovania vo voľbách.

Politická scéna v krajine je extrémne polarizovaná, vláda a opozícia sa navzájom obviňujú z vážnych prešľapov.

Súčasná vláda pod vedením Nikolu Gruevského odstúpi 100 dní pred voľbami a nahradí ju prechodná vláda, ktorá usporiada voľby.

Od septembra sa znovu do chodu parlamentu zapojí hlavná opozičná strana SDSM Zorana Zaeva. Od minuloročných volieb odmietala uznať ich výsledky a obviňovala vládnu stranu okrem iného z volebného podvodu či korupcie. Zverejnila pri tom nahrávky rozhovorov vládnych politikov.

Najväčším ziskom z dohody pre nich je rezignácia Gruevskiho a fakt, že nebude mať pod kontrolou organizáciu volieb.

Vládna konzervatívna vládna strana VMRO naopak obviňovala Zaeva zo „špionáže“ a snahu o destabilizáciu krajiny.

Súčasťou dohody je vymenovanie špeciálneho prokurátora, ktorý by mal vyšetriť otázky obklopujúce alebo vyplývajúce z odpočúvaní.

Etnické napätie

Kríza v krajine sa vyhrotila v máji, kedy na etnicky zmiešanom severe krajiny zahynulo po stretoch medzi policajnými zložkami a etnickými Albáncami 18 ľudí, vrátane policajtov.

Macedónsko sa ocitlo na pokraji ozbrojeného etnického konfliktu aj v roku 2001. Napätie sa ukončilo tzv. Ochridskou dohodou medzi macedónskou vládou a albánskou menšinou vyjednanou so zahraničnou účasťou. Aj preto sa po májovom incidente v krajine začalo opäť intenzívne angažovať medzinárodné spoločenstvo. 

Integrácia

Podľa európskych vyjednávačov otvára minulotýždňová dohoda „doširoka dvere pre euroatlantcikú perspektívu“.

Integračný proces Macedónska je v skutočnosti na bode mrazu kvôli gréckemu vetu. Grécko má problém s názvom krajiny Macedónsko, čo označuje jeden z ich gréckych historických celkov. Preto sa v medzinárodnom kontexte Macedónsku hovorí Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM).

Európsky parlament už deväťkrát oficiálne apeloval na členské štáty, aby začala s Macedónskom prístupové rokovania. Podľa nich by to pomohlo politicky krajinu stabilizovať a vrátiť politike rozširovania dôveryhodnosť.

Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák predsedal v mene EÚ v pondelok v Bruseli Stabilizačnej a asociačnej rade s Macedónskom. V rámci prípravy na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ (2016) ho o to požiadala Vysoká predstaviteľka EÚ pre spoločnú zahraničnú politiku Federika Mogheriniová.

V rámci pravidelných zasadnutí tejto rady sa posudzuje pokrok kandidátskej krajiny pri napĺňaní stabilizačnej a asociačnej dohody, ktorá je súčasťou príprav na členstvo v EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA