Únia vyzvala Srbsko, aby začalo spolupracovať

EÚ a OSN vyzvali srbské obyvateľstvo Kosova, aby sa viac zapájalo do rokovaní o budúcnosti provincie.

 

Krátka správa

Zvláštny vyslanec pre proces budúceho statusu Kosova Martti Ahtisaari 12. apríla v Bruseli informoval Komisiu o priebehu rokovaní. „Keď pritlačíme na Prištinu, aby urobila nejaké kroky, potrebujeme aj spoluprácu menšiny,“ uviedol Ahtisaari. „Vyzvali sme aj Belehrad, aby zaujal konštruktívnejší prístup k rokovaniam o budúcnosti Kosova,“ dodal komisár pre rozširovanie Olli Rehn. „Zapojiť sa však musia aj menšinoví Srbi v Kosove.“

Medzietnické násilie v Kosove vypuklo po tom, čo bol v júni 1999 nad Kosovom zavedený patronát OSN. Srbská a albánska komunita v provincii žijú takmer samostatne a nezávisle od seba. Kosovská albánska komunita žiada pre provinciu nezávislosť, Belehrad to odmieta, a naopak požaduje viac autonómie pre srbskú menšinu. Bez dohody o budúcom statuse Kosova však je len malá nádej na zmierenie.

Ahtisaari v Bruseli odmietol kritiku, že rokovaniam zatiaľ dominujú názorové rozdiely: „Nie je pravda, že rokovania vôbec nepokročili. Samozrejme, objavili sa rozdielne názory, no to nie je žiadne prekvapenie. Musíme absolvovať túto fázu, aby sme sa dostali k serióznym diskusiám o statuse“

Ďalšie kolo rokovaní začne 4. mája a bude sa zameriavať na problematické otázky zriadenia samosprávnych oblastí v rámci Kosova. Srbská vláda v Belehrade chce zriadiť samosprávy v oblastiach s väčšinou srbského obyvateľstva, aby si mohlo voliť a menovať Srbov na posty v súdnictve, zdravotníctve, vzdelávaní a polícii.

Vyjednávači etnických Albáncov naznačili ochotu udeliť prevažne srbským oblastiam určitý stupeň autonómie v prípade, že Kosovo získa nezávislosť a ak budú spojené s vládou v Prištine.

Neskôr sa rokovania budú venovať aj citlivej otázke práv menšín. Zvláštny vyslanec OSN bude v júni informovať Bezpečnostnú radu o celom balíčku otázok. „Po správe pre Bezpečnostnú radu bude potrebné prediskutovať ďalší postup. Nech je status Kosova akýkoľvek, musíme preň nájsť bezpečnú a mierovú budúcnosť – vrátane srbskej menšiny,“ uviedol Ahtisaari. Bývalý fínsky prezident je presvedčený, že s podporou EÚ sa podarí nájsť riešenie. „EÚ zohráva v týchto rokovaniach mimoriadne významnú úlohu a najdôležitejšiu pomoc môže poskytnúť tým, že všetky členské štáty budú udržiavať perspektívu členstva pre všetky krajiny regiónu Západného Balkánu,“ uviedol Ahtisaari pre médiá.

„Ahtisaari má plnú podporu Komisie. Nastal čas, aby všetky zúčastnené strany prijali vážny záväzok nájsť kompromis a v citlivých otázkach čeliť realite,“ dodal predseda Komisie Barroso. Na otázku, či členské štáty EÚ, trpiace „únavou z rozširovania“, skutočne podporujú potenciálny vstup krajín Západného Balkánu, Barroso v odpovedi trval na svojom: „Podpora EÚ je presvedčivá. Nie je dosť viditeľná? Vedia o nej obyvatelia Západného Balkánu? Možno nie. Mali by sme lepšie komunikovať náš postoj, a preto tu teraz sme.“

REKLAMA

REKLAMA