Úzke vzťahy viac v móde než rozšírenie

Európski poslanci diskutovali o stratégii rozširovania EÚ v budúcnosti. Zdá sa, že doterajšiu politiku rozšírenia môže nahradiť politika veľmi blízkych vzťahov so susednými krajinami.

Po tom, čo sa EÚ rozšíri o Chorvátsko, bude potrebovať čas pre „vnútornú konsolidáciu,“ tak znie hlavný záver diskusie poslancov EP o budúcej stratégii rozširovania. Záverečnú správu z diskusie by mali poslanci schváliť dnes, 10. júla.

Turecko sa v texte nespomína. Je uvádzané iba v kontexte vytvárania Únie Stredomoria, v spojitosti s ktorou sa nehovorí o procese rozširovania. Na druhej strane sa predložea správa a diskusia viac venovali vzťahom s východnými susedmi. Poslanec Elmar Brok (EPP-ED, DE), autor správy, hovorí v tejto súvislosti najmä o Ukrajine a o jej budúcom možnom členstve.

Brok povedal, že EÚ potrebuje „niečo medzi Európskou politikou susedstva a plnohodnotným členstvom,“ čo by mohla ponúkať nečlenským krajinám. Na základe takéhoto režimu vzťahov by sa neskôr mohlo uvažovať o perspektíve úplného členstva.

Komisár pre rozširovanie, Olli Rehn, si nemyslí, že by EÚ mala vytvárať akékoľvek prechodné stupne členstva. Podľa neho by to len „podnietilo obavy“ medzi krajinami, ktoré už nastúpili na cestu smerujúcu do EÚ. Rehn to povedal predovšetkým s ohľadom na vzťahy s Tureckom a krajinami Západného Balkánu. „EÚ svoje slovo dodrží,“ uzavrel komisár.

Podľa poslankyne Veronique De Keyser (PES, BE), správa nie je stratégiou budúceho rozširovania, ale „stratégiou obrany.“ Varovala pred „introvertným prístupom“ krajín Západného Balkánu a Turecka. Domnieva sa, že ak ich EÚ nebude môcť prijať medzi členov a súčasne im neponúkne dostatočnú alternatívu, môže to medzi ich obyvateľmi vzbudiť nepriateľstvo voči Bruselu.

Adrian Severin (PES, RO) vidí veci oveľa priamejšie: „Máme konkurentov. Náš tráviaci systém je príliš pomalý.“ Mal tým na mysli skutočnosť, že ak sa krajiny ako Ukrajina alebo Moldavsko nedostanú do EÚ, politicky priľnú k Rusku.

Podľa slovenskej eurposlankyne Ireny Belohorskej bolo rozšírenie z roku 2004 a z roku 2007 úspechom pre EÚ aj pre pridružené krajiny. Práve vďaka rozširovaniu ľudského a ekonomického potenciálu sa podľa jej slov zvyšuje aj konkurencieschopnosť a význam EÚ.

“Dnes si však dovolím s istotou tvrdiť, že aj napriek uvedenému faktu pociťuje posledná dvanástka členských štátov permanentne rozdiely medzi nimi a bývalou pätnástkou. Hovoríme o diskriminácii, ktorá je spôsobená nedostatočnou ekonomickou, ale aj sociálnou zrelosťou. Zaráža ma však, že rozširovanie sa spomína ako dôvod, pre ktorý je dôležité prijať Lisabonskú zmluvu”, uviedla. Lisabonskú zmluvu potrebuje Únia podľa Belohorskej preto, že členských krajín je už 27, a nie pre ďalšie rozšírenie, ktoré je podľa nej možné riešiť samostatnou zmluvou.

REKLAMA

REKLAMA