V Bosne narastá napätie pred Balkánskym summitom

Predstavitelia Bosny a Hercegoviny a medzinárodné spoločenstvo sú opäť na nože. O niekoľko dní sa pritom začína balkánsky summit, ktorý má znovu potvrdiť vyhliadky regiónu na členstvo v EÚ.

Bosniansky premiér Nikola Spiric napísal Organizácii Spojených národov správu, v ktorej obviňuje vyslanca medzinárodného spoločenstva z destabilizácie krajiny, uviedla v nedeľu (23. mája) miestna tlač.

Spiric na generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona naliehal, aby odvolal vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne Valentina Inzka. Ten má právo prijímať zákony a odvolávať úradníkov z oboch poloautonómnych subjektov krajiny, uvádza agentúra AFP.

„Pretrvávajúce zahraničné zasahovanie do vnútorných politických záležitostí je destabilizujúce a podkopáva vytváranie konsenzu, ako aj snahy o reformy,“ povedal a dodal, že rakúsky diplomat Inzko „prispieva k nefunkčnému spravovaniu Bosny“.

Inzko na oplátku obvinil lídrov Bosny a Hercegoviny, že vďaka nim dochádza k „zhoršeniu“ politického dialógu.

„Zatiaľ, čo sa regionálne vyhliadky na zmierenie sa zlepšili, vyjadrovanie sa a logika politikov v Bosne a Hercegovine sa, zdá sa, zhoršili,“ dodal Inzko.

Predstaviteľ medzinárodného spoločenstva  Bezpečnostnej rade zároveň prezentoval tridsiatu siedmu správu o Bosne a Hercegovine (BiH), ktorá nadväzuje na Daytonskú dohodu a pokrýva obdobie od 1. novembra 2009 do 30. apríla 2010.

V oblasti vnútorných záležitostí „Bosnu a Hercegovinu naďalej sužuje nedostatok základného – a fundamentálneho – konsenzu o tom, akou krajinou by mala byť a akou by sa mala stať,“ povedal Inzko.

Bosna a Hercegovina totiž váha, či chce byť centralizovanejším alebo decentralizovaným štátom a nevie ani ako dosiahnuť aspoň jednu z týchto možností možnosť, tvrdí rakúsky diplomat. Následkom je, že krajina bohužiaľ nemôže požívať výhody finančnej pomoci, dodáva.

Inzko tiež povedal, že lídri Srbskej republiky naďalej podkopávajú národné inštitúcie a odmietajú uznať úrad Vysokého splnomocnenca, ako aj Daytonskú mierovú dohody. V rovnakom čase sa vláda Bosny a Hercegoviny "v sledovanom období potáca z krízy do krízy". 

Bosnianski Srbi pod drobnohľadom

Súčasný predseda prezidentskej rady Bosny a Hercegoviny Haris Silajdžić  stagnáciu pripisuje zasa takzvanému „volebnému mechanizmu entít“, ktorý umožňuje desiatim srbským poslancom zo Srbskej republiky blokovať akékoľvek rozhodnutie vo federálnom parlamente, pozostávajúcom zo 42 poslancov. 

Pôvodom Bosniansky Moslim Silajdžić na stretnutí tiež povedal, že tieto entity „nemajú vôbec žiadne vlastnícke práva“ voči aktívam krajiny, citujú srbské noviny.

Dodal, že  jediným legitímnym nástupcom bývalej Juhoslovanskej republiky Bosna-Hercegovina je súčasný štát Bosna a Hercegovina, a preto vlastní všetky aktíva bývalej republiky v rámci jej územia.

Podľa Silajdžića sú práva Bosny na svoj vlastný majetok spochybňované jeho politickou opozíciou, ako aj vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva.

Zástupca Ruskej federácie, Konstantin Dolgov, opísal hodnotenie Inzka a Silajdžića ako nevyvážené a doplnil, že v sebe nesú stopy anti-srbského sentimentu a prekrývajú deštrukčnú úlohu Bosny a Hercegoviny v blokovaní kompromisných ústavných zmien Srbska.

Silajdžić v tejto súvislosti poukázal na to, že aj napriek podpísaniu Daytonskej dohody pokračuje Ruská federácia v nekritickej podpore iba jednej z etnických skupín v Bosne a Hercegovine, a to bosnianskych Srbov zo Srbska.

Pozície

Veľvyslanec veľkej Británie a stály zástupca Bezpečnostnej rady OSN (UNSC) Sir Mark Lyall Grant povedal, že jeho krajina podporuje Inzkovu správu. Londýn najmä odmieta nedostatok politickej vôle pokročiť v kľúčových reformách a výzvach Daytonskej dohody a úradu vysokého splnomocnenca.

Lyall Grant vyjadril obavy svojej krajiny nad plánmi uskutočniť v Srbsku referendum o legitímnosti rozhodnutí vysokého splnomocnenca.

„Európska únia jasne uviedla, že žiadosť o členstvo Bosny a Hercegoviny nemôže byť prehodnotené dovtedy, pokiaľ bude zavedený Úrad vysokého splnomocnenca. Je preto dôležité, aby bosnianski vodcovia pracovali konštruktívne a spoločne na tom, aby splnili zostávajúce ciele a podmienky, ktoré sú stále nevyhnutné pri prechode Úradu vysokého splnomocnenca,“ uviedol britský diplomat.

Americká zástupkyňa predstaviteľa Zvláštnych politických záležitostí UNSC, veľvyslankyňa Brooke D. Andersonová, zdieľa Inzkovo znepokojenie nad tým, čo správa označuje ako „zhoršujúcu“ sa politickú atmosféru, vrátane spochybňovaniu úradu vysokého splnomocnenca.

„S približujúcimi sa voľbami v októbri nás znepokojuje rozdeľujúca a poškodzujúca politická rétorika, ktorá ohrozuje regionálne snahy o zmierenie, podkopáva pokrok v Euro-Atlentickej agende krajiny a odvracia pozornosť od skutočných národných priorít. Je jednoducho neakceptovateľné žiadať alebo špekulovať o rozpade krajiny – hoci aj mierovou cestou,“ uviedla americká diplomatka.

Ďalšie kroky

  • 2. júna: Stretnutie krajín západného Balkánu v Sarajeve, ktoré organizuje španielske predsedníctvo EÚ.

  • Október: Všeobecné voľby v Bosne a Hercegovine.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA