Van Rompuy po prvýkrát oficiálne na Balkáne

Počas svojeje prvej návštevy západného Balkánu, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy odsúdil násilie v Kosove a vyzval k pokoju a dialógu. Včera sa Kosovu venovala aj Bezpečnostná rada OSN.

Stály predseda Európskej rady má obavy z vývoja v Kosove, kde sa za posledné dni odohrali dva násilné incidenty. Povedal to pri príležitosti stretnutí s lídrami Slovinska, Chorvátska a Srbska.

Po piatkovom incidente s granátom, ktorý v dave kosovských Srbov usmrtil jedného človeka bol v pondelok pred svojím domom v severnej časti kosovskej Mitrovice postrelený Petar Miletić, predstaviteľ Nazávislej Liberálnej Strany v kosovskom parlamente, informuje agentúra BETA, partner siete EurActiv v regióne.

Hovorca kosovskej polície pre agentúru uviedol, že na Miletića vystrelili celkovo štyrikrát v chodbe rezidenčnej budovy.

Na stretnutí v slovinskom Brde Van Rompuy spolu so slovinským premiérom Borutom Pahorom vyslovili svoje znepokojenie. Pahor povedal, že je ešte príliš skoro na to, aby sa dalo povedať, či ide o izolované incidenty alebo o systematický jav. Slovinsko podľa jeho slov podporuje dialóg, informuje chorvátska agentúra HINA.

Stály predseda Európskej rady Van Rompuy vyhlásil, že do regiónu prichádza s troma odkazmi. Prvým je, že budúcnosť regiónu leží v transatlantických organizáciách ako sú NATO a EÚ. Druhý a tretí znejú, že na pokojné pokračovanie transfromačného procesu je potrebné vnútroné aj regionálne úsilie a že kľúčovými sú pri nich stabilita a hľadanie riešení.

Privítal zároveň odhodlanie Boruta Pahora napredovať s regionálnou spoluprácou a ocenil výsledok nedávneho referenda v Slovinsku, ktoré posunulo hraničný konflikt s Chorvátskom bližšie ku konštruktívnemu riešeniu.

Arbitrážna dohoda podľa neho dokazuje, že bilaterálne otázky sa dajú riešiť v európskom duchu.

Zostávajúce problémy v rokovaniach s Chorvátskom

Pahor vyhlásil, že dúfa, že krajiny na západnom Balkáne, ktoré majú tiež nedoriešené spory budú nasledovať príklad Slovinska a Chrovátska.

Stáleho predsedu informoval o posledných otvorených otázkach v prístupových rokovaniach so Záhrebom, ktoré, ako dúfa, sa doriešia na stratnutí s chorvátskou premiérkou Jadrankou Kosorovou  10. júla v Dubrovniku.

Ide predovšetkým o kompenzácie majiteľov zahraničných vkladov v banke Banka Ljubljanska. Po rozpade Juhoslávie banka vo svojich pobočkách v Záhrebe, Sarajeve a Skopje odmietla kompenzovať tých, ktorí mali vklady v zahraničnej mene. Chorváti ako odvetu odmietli banke prístup na chorvátsky trh až pokým sporitelia z bývalej Juhoslávie, dnes občania Chorvátska, nebudú odškodení.

Pahor dúfa, že sa otázka dorieši a Nova Ljubljanska Banka (NBL) bude môcť vstúpiť na chorvátsky trh ešte pred ukončením prístupových rokovaní.

Srbsko nespokojné s tempom integrácie

Van Rompuy sa stretol v Belehrade so srbským prezidentom Borisom Tadičom. Podľa oficiálneho komuniké, politici hovorili aj o „situácii v Kosove a Metochii“, ako Belehrad oficiálne nazýva svoju bývalú provinciu.

Tlač informovala, že Tadič navštívil mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, ktorá bola zvolaná na podnet Srbska.

Podľa vyhlásenia vyjdaril srbský prezident nespokojnosť so spomalením európskeho integračného procesu a zdôraznil, že urýchlenie pristúpenia Srbska do Únie je pre budúcnosť západného Balkánu kľúčové.

Minulý mesiac sa Belehrad posunul na ceste do EÚ o ďalší krok, keď minsitri zahraničných vecí EÚ súhlasili so začatím implementáce Stabilizačnej a asociačnej dohody so Srbskom.

Dohoda bola niekoľko rokov blokovaná najmä preto, že Holandsko trvalo na tom, že Srbi musia najprv preukázať stopercentnú spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalu Juhosláviu.

Van Rompuy neobišiel ani Prištinu, kde okrem iného navštívil veliteľstvo misie EULEX.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA