Vojna v bývalej Juhoslávii pokračuje na súde OSN

Srbsko bude čeliť ďalšej žalobe za genocídu. Medzinárodný súdny dvor OSN rozhodol, že má právo zaoberať sa žalobou Záhrebu z roku 1999 týkajúcou sa udalostí, ktoré nasledovali po vyhlásení nezávislosti Chorvátska v roku 1991.

Záhreb v podnete, ktorý podal na na Medzinárodný súdny dvor v Haagu v roku 1999 obviňuje Srbsko z priamej zodpovednosti za vojnové zločiny po vyhlásení nezávislosti. Podľa sťažnosti sa rozsah násilností páchaných etnickými Srbmi žijúcimi na území Chorvástka, za podpory Belehradu, rovná zločinu genocídy. 

Srbsko tvrdilo, že súd OSN nemá jurisdikciu v tomto prípade konať. Argumentovalo tým, že Srbsko v roku 1999, kedy bol podnet podaný nebolo členom Organizácie spojených národov ako aj tým, že nemôže byť brané na zodpovednosť za obdobie pred konštituovaním Srbska ako nového štátu, k čomu došlo až v roku 1992.

17-členný tribunál MSD rozhodol pomerom hlasov 10 k 7, že Srbsko prebralo zodpovednosť ako nástupnícky štát Juhoslávie už od jej rozpadu, vrátane povinnosti rešpektovať medzinárodné dohovory, ktorých bola Socialistická Federatívna Republika Juhoslávia signatárom.

Počas bojov, ktoré nasledovali po vyhlásení nezávislosti Chorvátska, v roku 1991 podľa Záhrebu zahynulo 20 000 ľudí, mnohí boli vysídlení a ich majetky zničené.

Chorvátsko žiada finančné kompenzácie za vojnové škody a návrat kultúrnych artefaktov. Chce tiež, aby súd nariadil Srbsku pomôcť vypátrať osudy ľudí, ktorí vo vojne zmizli bez stopy.

Nejde o prvý prípad žaloby tohto druhu. Minulý rok Medzinárodný súdny dvor rozhodol, že Srbsko nenesie priamu zodpovednosť za genocídu v Srebrenici, konštatoval ale, je zodpovedné za to, že jej nezabránilo.

Rozhodnutie súdu, ktorému môže trvať roky kým dospeje k rozsudku, sa stretlo s protichodnými reakciami. Kým v Chorvátsku ho považujú za spravodlivé a tvrdia, že to pomôže obom národom pohnúť sa ďalej, v Srbsku prevláda názor, že to len predĺži tenzie medzi susedmi na Balkáne.

Srbsko ako reakciu zvažuje podanie protižaloby za zločiny spáchané počas vojenskej operácie Búrka (1995) vedenej chorvátskymi silami pod velením generála Ante Gotovinu. Belehrad nevylučuje však ani prípadne mimosúdne urovananie, informovala agentúra Reuters.

Nedoriešená vojnová história je v súčasnoti najväčšou prekážkou na ceste Srbska do EÚ. Tlak na Belehrad, aby vydal Ratka Mladiča je enormný. Srbský ministers zodpovedný za spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bávalú Juhosláviu (ICTY) tvrdí, že nemajú žiadnu stopu a nikto si ani len netrúfa povedať, či sa Mladič v Srbsku nachádza alebo nenachádza. Dátum, kedy má hlavný žalobaca odovzdať Bezpečnostnej rade OSN správu o spolupráci Srbska sa nebezpečne blíži. Belehrad sa obáva, že aj keby bola správa pozitívna, Holandsku to stačiť nebude a bude trvať na zatknutí Mladiča.

REKLAMA

REKLAMA