Vstúpiť do EÚ je dnes ťažšie ako pred 10 rokmi

Dnešná politika rozširovania EÚ sa výrazne odlišuje od tej spred 10 rokov, keď sa na vstup pripravovalo aj Slovensko. Povedali to účastníci konferencie „The Prospects of Enlargement Policy: EU, Western Balkan and Slovakia's Perspectives“, ktorú organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA).

Ilja Milchevski z Euro-balkánskeho inštitútu v Skopje hovorí, že balkánske štáty majú v prístupovom procese podstatne viac prekážok, ako mali krajiny strednej a východnej Európy.

Taktiež rétorika EÚ je odlišná. Pred 10 rokmi išlo o prioritu EÚ. Dnes rozširovanie zatieňujú iné témy, predovšetkým kríza Eurozóny. Z priority sa tak stal len dôležitý nástroj európskej zahraničnej politiky.

Zuzana Lisoňová z Univerzity Komenského si myslí, že zmena politiky súvisí aj s inštitucionalizovanou prestavbou zahraničnej politiky EÚ, ktorú začala Lisabonská zmluva. Objavil sa tiež problém horšej koordinácie politiky rozširovania medzi inštitúciami a členskými štátmi.

Proces rozširovania je dnes poznačený novým negatívnym elementom – nacionalizáciou, tvrdí Lisoňová. Príkladom bolo Rumunsko, ktoré na chvíľu zablokovalo snahu Srbska stať sa kandidátskou krajinou.

Balkánske štáty vyvolávajú určitý negatívny obraz, ktorý je potrebné napraviť, dodáva.

Podľa Marie-Janine Calic z Mníchovskej univerzity prešla za posledných 10 rokov zmenou aj kondicionalita. Tá stráca svoje motivačné účinky, ako aj dôveryhodnosť a stáva sa skôr prekážkou.

Pred Balkánom stoja tri veľké výzvy: ekonomická situácia, ktorá sa zhoršila poklesom HDP a narastajúcou nezamestnanosťou, ďalej pokračovanie budovania základov právneho štátu a napokon nedoriešené konštitučné spory, akým je Kosovo, povedala Calic.

Ďalším rozdielom v porovnaní s prístupovým procesom krajín strednej a východnej Európy je, že ku krajinám sa pristupuje oveľa individuálnejšie. Vladimir Pavlović z mimovládnej organizácie Belehradská otvorená škola to vysvetľuje tým, že aj keď jednotlivé štáty sa vyznačujú väčšinou rovnakými problémami, ich miera sa výrazne líši.

Pavlović si tiež myslí, že EÚ má stále niekoľko dobrých dôvodov, prečo by sa mala ďalej rozširovať. Členstvo balkánskych štátov v EÚ ponúka potenciál nového trhu, nové zdroje, nové príležitosti, či záruku bezpečnostnej stability regiónu.

Orientácia na Balkán

Západný Balkán je dlhodobou prioritou Slovenska v zahraničnej politike. Peter Michalko z ministerstva zahraničných vecí to vysvetľuje jazykovou príbuznosťou, či historickými a kultúrnymi stykmi. Dodáva však aj to, že Slovensko vidí v balkánskych štátoch budúcich blízkych partnerov vo vnútri EÚ.

Na druhej strane je preto trochu aj paradox, že úroveň ekonomickej spolupráce s regiónom nezodpovedá úrovni politickej priority. V tomto smere zaostávame aj za našimi susedmi zo skupiny V4.

V minulosti sa veľký dôraz kládol najmä na podporu Srbska. Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku hovorí, že v orientácii na Balkán je dnes oveľa väčšia rovnováha a Srbsko už nie je tak preferované.

Slovensko má podľa neho šancu stať akýmsi lídrom v politickej podpore integrácie západného Balkánu.

Panelisti sa zhodli aj na tom, že výhodou Slovenska sú jeho sektorové skúsenosti. Podľa Pavloviča môže ako skúsenosť ponúknuť napríklad nastavenie procesu verejného obstarávania.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA