Východná Európa sa zmieta v politickej nestabilite

Politická nestabilita v Lotyšsku, Ukrajine a Gruzínsku je spôsobená najmä globálnou ekonomickou krízou a hlbokými vnútornými problémami ako je korupcia. Problémy s Moskvou sú len ďalším tŕňom v päte v aj tak zlej situácii, myslia si analytici, ktorých oslovil EurActiv.

Juscenko-Tymosenkova kriza
https://euractiv.sk

Ukrajina, GruzínskoLotyšsko sa prepadajú hlbšie do hospodárskej recesie a s ňou aj do obdobia politickej nestability.

13. februára ukrajinská vláda premiérky Júlie Tymošenkovej prežila hlasovanie o nedôvere v parlamente. Jej situácia sa ešte viac skomplikovala bojom o moc s bývalým spojencom prezidentom Viktorom Juščenkom.

Návšteva z Medzinárodného menového fondu, ktorá mala prehodnotiť, či Ukrajina dostane z ďalšiu finančnú injekciu, aby udržala ekonomiku nad hladinou, nechala krajinu v neistote. Ukrajinský minister financií Viktor Pynzenyk rezignoval pre spor s Tymošenkovou v otázkach rozpočtu a celkovej politiky.

Minister zahraničia Ukrajiny Vladimir Ohryzko údajne inštruoval ukrajinské veľvyslanectvá po svete, aby reportovali na najvyššej politickej úrovni „nehanebné a neadekvátne a kroky premiérky“.

V Gruzínsku mnoho opozičných síl viní prezidenta Michaila Saakašviliho za problémy, v ktorých sa krajina nachádza a vyzývajú ho k rezignácii. Mnoho zahraničných investorov opustilo krajinu a ponechali Gruzínsko a najvyššou nezamestnanosťou medzi juhokaukazskými krajinami.

V Lotyšsku nedávne nepokoje ukázali, ako ťažko bola krajina zasiahnutá ekonomickou krízou. Experti však hovoria, že lotyšská ekonomika je v zúfalom stave a to aj na pomery globálnej krízy. „Lotyšská ekonomika sa rúti do priepasti,“ povedal pre Deutsche Welle Neil Shearing z londýnskeho Capital Economics.

V tejto súvislosti sa EurActiv pýtal popredných analytikov na pozadie vývoja v týchto krajinách a možnú rolu Kremľa v súčasnej nestabilite regiónu.

Analytici sa zväčša zhodujú v tom, že hlavnou príčinou je ťažká politická a ekonomická situácia vrátane vysokého stupňa korupcie a zlého vládnutia. Nepriateľské miešanie sa Ruska považujú len za sekundárny faktor.

Zhoršovanie ekonomickej situácie v samotnom Rusku a nestabilita v spoločnosti sú pre slabinou Moskvy. Tiery de Montbrial, prezident Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov, nedávno varoval pred scenárom, v ktorom pád cien ropy privedie ruskú ekonomiku na kolená.

Pozície

Fraser Cameron, riaditeľ think tanku EU-Russia Centre v Bruseli, uviedol, že podľa jeho názoru je možné zhoršovanie situácie v menovaných krajinách z väčšej časti pripísať svetovej ekonomickej kríze a „masívnej korupcii na Ukrajine a v Gruzínsku“.

„Bezpochyby chce mať Rusko tieto krajiny pod svojou sférou vplyvu. Ale jeho prostriedky na to, aby to dosiahlo sú limitované na energetiku. A ani tú nemôže používať úplne beztrestne, pretože existujú medzinárodné pravidlá,“ hovorí Cameron.

Riaditeľ EU-Russia Centre pripúšťa, že Rusko používa sieť zo sovietskej éry na ovplyvňovanie svojich susedov, ale tvrdí, že to nie je hlavný faktor.

„Používali úplatky, aby ovplyvnili politiku v niektorých krajinách, to je celkom jasné. Ale je ťažké odhadnúť, do akej miery boli efektívni,“ povedal Cameron. Dodal, že krajiny obklopujúce Rusko sú slabé, ale to je Rusko tiež.

„Rusko vážne zasiahla finančná kríza. Rusko nie je ani veľmi stabilná spoločnosť. Myslím si, že možnosti sú tu pomerne limitované. Gazprom sa snaží všemožne nájsť peniaze na kapitálové investície v Londýne, Paríži, New Yorku a Frankfurte.“

Tomáš Valášek, riaditeľ programu zahraničnej a bezpečnostnej politiky v think tanku Centre for European Reform v Londýne hovorí, že pred analyzovaním situácie susedov Ruska sa treba pozrieť na situáciu v samotnom Rusku.

„Nemám pocit, že by Rusko tajomne manévrovalo v Lotyšsku. Politická scéna tam posledný šesť alebo sedem rokov produkovala v zásade rovnaké vlády, voľby sa tam konali každý druhý brok, ľudia sú frustrovaní a keď k tomu pridáte ekonomickú krízu, skutočný pokles životného štandardu, vysvetľuje to nestabilitu. Netreba sa pozerať na Rusko,“ hovorí.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, za súčasnou situáciou treba podľa neho vidieť zlé vládnutie a korupciu.

„Opäť v tom netreba hľadať Rusko. Rusko bolo faktor, Juščensko obvinil Tymošenkovú, že je ruský agent a Janukovič obvinil aj Tymošenkovú aj Juščenka, že sú nezodpovední v politike voči Rusku. Rusko sa stalo objektom, ktorým sa oháňa politická trieda, než niekým, kto skutočne koná.“

Gruzínsko je úplne iný prípad, priznáva Valášek. Moskva sa podľa neho rozhodla zmeniť kaukazskú krajinu na príklad toho, čo sa stane, ak krajina otvorene provokuje Rusko.

„Vojna zastrašila investorov, zničila mnoho hodnôt, znemožnila Gruzínsku získať finančné prostriedky inak ako cez donorskú konferenciu. Ako by sme mohli Rusko oddeliť od situácie v ktorej sa Gruzínsko nachádza?“

Amanda Akcakoca, politická analytička v think tanku European Policy Centre, pre EurActiv uviedla, že nepovažuje za fér, aby bolo Rusko vinné za všetko zlé, čo sa prihodí v Gruzínsku a na Ukrajine.

„V prípade Ukrajiny je to najmä o vnútornej politickej situácii," pričom dodáva, že vnútorné politické boje medzi Juščenkom, Tymošenkovou a Janukovičom sú v súlade s ruskými záujmami.

„Týmto spôsobom ponúka Ukrajina Rusku úlohu hráča na jej politickej scéne na striebornom podnose,“ vyhlásila. V prípade Gruzínska, napriek niektorým správam v médiách, zostáva Saakašvili populárnejší ako opozícia, pretože tá je nejednotná.

„Súhlasím, že Rusko irituje situáciu v týchto krajinách, ale sú to domáce problémy, ktoré sú hlavnou príčinou problémov,“ hovorí Akcakoca.

REKLAMA

REKLAMA