Východné partnerstvo: integračný model bez členstva

O niekoľko týždňov sa v litovskom Vilniuse bude konanť suummit krajín EÚ a Východného partenrstva. Slovenská diplomacia sa aktívne angažuje najmä v podpore Ukrajiny.

Od prijatia komplexnej obchodnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou si Slovensko môže sľubovať podobný efekt na východné regióny ako zažil po otvorení hraníc napríklad rakúsky Burgenland. Východ Slovenska by mohol profitovať so zvýšenej obchodnej výmeny a súvisiacej tvorby nových pracovných miest. Takto hodnotí hlavný slovenský záujem v politike Východného partnerstva EÚ riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Celkovo odhaduje, že bilaterálny obchod s Ukrajinou môže vzrásť až trojnásobne.

„Nevidím inú tému v zahraničnej politike Slovenska, ktorá by mala taký priamy dosah na slovenskú ekonomiku“, dodal Duleba na otvorení na konferencii venovanej budúcnosti Východného partnerstva po blížiacom sa novembrovom summite vo Vilniuse (28.-29. 11. 2013)

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je v tomto smere inicioval stretnutie Skupiny priateľov Ukrajiny na luxemburskej Rade ministrov EÚ pre zahraničné veci.

Pre ukrajinského ministra zahraničných vecí Leonida Kožaru to bola jedna z posledných príležitostí na diskusiu s európskymi ministrami pred summitom vo Vilniuse, na ktorom by mala byť podpísaná Asociačná dohoda (AA) a obchodná (DCFTA) medzi EÚ a Ukrajinou. Ministri podporili asociačný proces, no  Kožaru zároveň upozornili, že Ukrajina musí splniť kritériá obsiahnuté v záveroch Rady EÚ pre zahraničné veci z decembra 2012 ešte pred summitom vo Vilniuse, ak sa  má Asociačná dohoda podpísať.

V prípade Ukrajiny je pretrvávajúcou prekážkou tzv. selektívna spravodlivosť, najmä sledovaný prípad väznenej expremiérky prípad Júlie Tymošnekovej. Mnoho krajín EÚ je presvedčených, že sa jej nedostalo šance na spravodlivý proces a kým zostane vo väzbe s bude problém dosiahnuť k podpisu AA konsenzus.  

Veľkým otáznikom po prípadnom podpise Asociačnej dohody a obchodnej dohody (DCTFA) s Ukrajinou bude otázke jej implementácie.  

V asociačnom procese vo Východnom partnerstve krajiny preberajú do svojej legislatívy viac ako 80 % európskeho acquis.

Úspech s podmienkami

„Musíme sa pripraviť aj na eventualitu, že summit nebude úspešný, Únia musí mať predstavu o pláne B“, povedal  Mirko Hempel riaditeľ Nadácie Friedricha Eberta pre Slovensko a Českú republiku.

Súťaž vo východnom susedstve medzi EÚ a Ruskom je aj s blížiacim sa summitom čoraz zreteľnejšia.  Špeciálny poradca zástupcu generálneho tajomníka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Michael Zilmer-Johns si myslí, že spôsob, akým sa Rusko stavia k európskej politike Východného partnerstva je nekompatibilný s tým, ako by mali fungovať medzinárodné vzťahy v 21. storočí. Treba rešpektovať rozhodnutie každej s krajín vybrať si svoju cestu.

EÚ je odhodlaná spraviť z Vilniuskeho summitu úspech za predpokladu, že krajiny preukážu hmatateľné výsledky, hovorí pracovník európskej diplomatickej služby. Pripúšťa však, že po summite sa bude východná politika vyvíjať cestou väčšej diferenciácie medzi skupinami krajín.

Demokratický proces?

Riaditeľ Aston Centre for Europe na University of Aston v Birminghame Nat Copsey upozorňuje, že nie je veľmi demokratické žiadať od krajín by prebrali 85 % európskej legislatívy, ktorá sa navyše stále vyvíja bez akejkoľvek šance ju ovplyvňovať.

„Takto to je, rozhodnutie robia členské krajiny“ odpovedá Zilmer-Johns. Pri integrácii typu „všetko okrem inštitúcií“ ide o podobná frustráciu, akú cíti napríklad Nórsko, pričom sa však sami v referende dobrovoľne rozhodli, že to takto bude. Krajiny Výhodného partnerstva majú podľa neho možnosť predostrieť svoje pozície počas asociačných rokovaní.

Program s otvoreným koncom

Slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák hovorí, že Slovensko aktuálne udržiava intenzívne bilaterálne kontakty s väčšinou krajín Východného partnerstva, nakoľko ide o jednu z dlhodobých priorít jeho zahraničnej politiky. SR otvára stále veľvyslanectvá v dvoch krajinách Východného partnerstva – moldavskom Kišineve aj gruzínskom Tbilisi.

Výsledky Východného partnerstva sú podľa neho citeľné ak si uvedomíme, že iniciatíva sa spúšťala len pred 4 rokmi. Verí, že Vilniuský summit ocení pokork jednotlivých krajín a bude možné podpísať AA a DCFTA s Ukrajinou a parafovať dohody s Gruzínskom a Moldavskom. V prípade posledných dvoch menovaných krajín Lajčák dúfa, že k podpisu by následne mohlo prísť ešte za úradovania tejto Európskej komisie.

Východné partnerstvo vníma podľa neho Slovensko ako program otvoreným koncom – plné členstvo v EÚ nesľubuje, ale ani ho nevylučuje. Explicitne svoje európske integračné ambície zo skupiny krajín prezentujú Moldavsko, Ukrajina a Gruzínsko.

Arménsko nedávno ohlásilo pripojenie k Colnej únii s Ruskom hoci dokončilo rokovania o asociačnej dohode s EÚ. Únia sa bude snažiť podľa Lajčáka nájsť spôsob, ako „zafixovať“, čo sa v rokovaniach s Arménskom dosiahlo no plná obchodná dohoda je nekompatibilná s colnou úniou s Ruskom. Azerbajdžan nie je členom WTO, s EÚ bude hľadať špecifické formát spolupráce. Najproblematickejší vzťah má EÚ s Bieloruskom, ktoré by však malo byť na summite tiež zastúpené.

Únia sa podľa Lajčáka snaží každému vysvetliť, že program Východného partnerstva nie je namierený proti nikomu, ani proti Rusku. Ťažko však podľa neho ignorovať, že 4 zo 6 krajín čelia na svojom území zamrznutým konfliktom, v ktorých je Rusko jeden z aktérov. Obe strany – EÚ aj Rusko – by mali rešpektovať slobodnú vôľu štátov Východného partnerstva vybrať si svoju cestu.

„Je to slobodná súťaž dvoch integračných modelov založených na 2 rôznych súborov štandardoch“, hovorí minister.

Od summitu očakáva deklaráciu, ktorá bude jasne orientovaná na budúcnosť, bude používať jasný a zrozumiteľný jazyk a nebude opakovať čo už bolo deklarované na uplynulých summitoch. „Chceme aby táto politika bola ambiciózna a aby to bol spoločný projekt pre celú EÚ“.

Rozhovory s viacerými účastníkmi konferencie prinesieme na EurActiv.sk v najbližších dňoch.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA