Vyšehrad 20 rokov po

Vo vnímaní ponovembrového vývoja sme sa priblížili Čechom, ktorí ho jasne považujú za pozitívny. Maďari sú však vývojom hlboko sklamaní.

Agentúra FOCUS a Inštitút pre verejné otázky robili na Slovensku reprezentatívny prieskum o tom, ako ľudia vnímajú rok a 1989 a zmeny, ktoré prišli po ňom. Výskum sa s podporou organizácie PASOS realizoval v celom Vyšehradskom regióne.

„V Českej republike prevažuje názor, že ponovembrový režim má viac predností, u nás to bolo dlho rozkolísané, ale dnes už tiež prevažuje tento pól. Podobne je to v Poľsku. V Maďarsku je ale bilancia kritická“, povedala sociologička IVO Zora Bútorová v Slovenskom rozhlase.

Pokiaľ ide o budovanie demokracie za posledných 20 rokov, za jednoznačný úspech alebo „skôr úspech“ to považujú najviac Česi. Najviac sklamaní sú Maďari, z ktorých 66 % to považuje za jasnú prehru, prípadne skôr prehru. Poliaci a Slováci sú v miernej väčšine spokojní.

Režim, ktorý sme tu mali pred rokom 1989 si podľa značnej časti opýtaných na Slovensku (47 %) nevyžadoval zmeny, alebo vyžadoval len zmeny malé. Na druhej strane 45 %  sa domnieva, že vtedajší systém si vyžadoval zmeny zásadného charakteru.

Až 61 % respondentov má však pocit, že sa oproti minulej ére zhoršili pracovné príležitosti. „Občania Slovenska hodnotia kriticky nielen materiálne aspekty svojho dnešného života. Hoci väčšina respondentov oceňuje existenciu politických práv a slobôd, iba 39 % si myslí, že môžu ovplyvňovať politické rozhodovanie väčšmi než pred 20 rokmi. Iba 31 % má pocit, že im nová doma dáva lepšiu šancu získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce. Len 26 % zastáva názor, že majú lepšiu šancu na rovnosť pred zákonom než by mali pred Novembrom 1989.“

Kým Poliaci a Česi sú v nadpolovičnej väčšine presvedčení, že si demokraciu zaviedli a vybudovali sami, Slováci a Maďari si skôr myslia, že to bolo najmä s pomocou iných krajín. Z Novembra si na Slovensku najviac pamätáme Milana Kňažka a Jána Budaja.

S postupom času, od roku 1994 podiel tých, ktorí si myslia, že dnešná doba má viac predností ako pred revolúciou mierne narástol. Platí to aj pre Čechov. Sociologička si to vysvetľuje tým, že po zmene vlády v roku 2006 sa v tomto pocite k tým, ktorí z procesu transformácie profitovali pridali aj tí, ktorí boli tzv. „obeťami transformácie“.  

Z pomedzi krajín V4 najviac ľudí podporuje šírenie a budovanie demokracie do iných krajín v Poľsku, najmenej v Maďarsku. Na Slovensku to najviac podporujú voliči SDKÚ-DS, najmenej ĽS-HZDS.

Poradie historických udalostí, ktoré Slováci vnímajú kladne je  – vstup do Európskej únie, Slovenské národné povstanie, November 1989, prvá Československá republika a nakoniec vznik samostatnej SR.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA