Záhada stratenej Únie pre Stredomorie

Deväť mesiacov po veľkolepom oznámení vytvorenia Únie pre Stredomorie sa zdá, že sa veľa neudialo. Robert del Picchia, francúzsky senátor a člen Európsko-stredomorského parlamentného zhromaždenia vysvetľuje, prečo je okolo Sarkozyho projektu zrazu ticho.

„Spustenie Únie pre Stredomorie (UfM) 13. Júla v Paríži bolo nespochybniteľným diplomatickým úspechom“, povedal v interview pre EurActiv.fr Picchia, ktorý bol nedávno autorom správy o pokroku spracovanej pre francúzsky Senát.

Del Picchia v správe zdôraznil, že cieľom projektu bolo posilnenie bilaterálnych vzťahov medzi južnými a severnými štátmi pri Stredozemnom mori.

Senátor však zdôraznil, že Stredomorskej únii chýbajú na plné fungovanie vhodné inštitúcie. „43 krajín… najprv iniciovalo projekty, idey a ciele, a potom, v druhom kroku, premýšľalo o inštitúciách.“

Komplikovaný štart

Stredomorská únia je politickým dieťaťom francúzskeho rezidenta Sarkozyho. Oficiálne bola inaugurovaná v júli minulého roku v Paríži, tvorí ju 27 členských krajín EÚ, 12 stredomorských krajín, ktoré sú členmi Barcelonského procesu, a štyri balkánske stredomorské krajiny.

Jedným z cieľov je vytvorenie zóny voľného obchodu do roku 2010. Pokrok je však pomalý a chýba mu politická dimenzia.

Mnoho energie a politickej vôle sa minulo na výber sídla organizácie. Po štyroch mesiacoch diplomatických zápasov sa ministri zahraničných vecí EÚ nakoniec zhodli na Barcelone.

„Hoci každý súhlasil s organizovaním summitu každé dva roky, a spolupredsedníctvom zdieľaným Francúzskom a Egyptom, UfM stále nemá sekretariát a permanentné výbory na prípravu stretnutí a sledovanie ich záverov“, hovorí Picchia.

Nie je tiež jasné, či Francúzsko prenechá spolupredsedníctvo Švédsku, ktoré preberá rotujúce predsedníctvo v EÚ od polovice tohto roka. V januári sa totiž Praha rozhodla neprebrať pozíciu, čím umožnila Parížu, aby si ju podržal, zo Štokholmu však zatiaľ žiadne signály neprišli.

Podľa senátora je zatiaľ nejasne definované aj financovanie UfM, keďže znenie Parížskej deklarácie je v tomto kontexte „mimoriadne vágne“.

Kríza v Gaze

Podľa senátora „mnoho vecí zablokoval“ izraelský útok na Gazu v januári. „Arabské krajiny váhali s ďalšou spoluprácou s UfM.“

Izrael nechcel, aby sa na stretnutiach zúčastňovala Liga arabských štátov“, v dôsledku čoho bolo zrušených viacero stretnutí, vrátane dôležitej ministerskej schôdzky o vode, ktorá sa mala konať v Jordánsku.

V súčasnosti nie je v agende žiadne ďalšie stretnutie. „Proces je napoly zmrazený“, priznal del Picchia, no rýchlo zdôraznil, že „projekt ostáva“. „Experti a diplomati pracujú ďalej, bez oficiálneho schválenia inštitúciami.“

„Cieľom UfM je povedať, že ak sa aj nedokážeme zhodnúť politicky, musíme aspoň pokračovať v implementovaní projektov. Jedna alebo dve krajiny zo severu sa môžu dohodnúť s niektorými krajinami z juhu na implementovaní projektov“, ďalšie sa pripoja neskôr.

„Ak budú sever a juh schopní dosiahnuť konkrétne projekty, budeme schopní premýšľať o politickom riešení“, verí senátor.

Finančná kríza

Podľa del Picchia môže mať finančná kríza pozitívny, i negatívny účinok na UfM. „Niektoré krajiny sa môžu rozhodnúť financovať projekty, ktoré vytvoria pracovné miesta. Okrem toho, niektoré trhy na juhu Stredomoria môžu zažiť silný rast a tak pomôcť krajinám na severe, ktoré majú teraz finančné a priemyselné problémy.“

REKLAMA

REKLAMA