Zákonodarcovia EÚ debatovali o absorpčnej a integračnej kapacite

V Európskom parlamente sa diskutovalo o schopnosti Únie ďalšieho rozširovania.

Pozadie:

Komisia 8. novembra 2006 zverejnila ako súčasť Správy o stratégii rozširovania štúdiu o schopnosti EÚ integrovať nových členov. Výbor EP pre ústavné veci 13. novembra 2006 schválil správu o inštitucionálnych aspektoch schopnosti EÚ integrovať nových členov.

Otázky:

Podkladom pre diskusiu, ktorá sa konala 30. novembra 2006 bol článok Centra pre štúdium európskej politiky (CEPS) s názvom „Aká je absorpčná kapacita EÚ?“.

Zúčastnení sa zhodli na tom, že je vhodnejšie používať termín „integračná kapacita“. Rečníci však mali veľmi odlišné pohľady na to, aký by mal byť charakter budúceho rozširovania EÚ. Niektorí sa zamerali na otázku, ktoré krajiny by mala Únia vôbec integrovať, kým iní kládli väčší dôraz na inštitucionálne reformy, ktoré by mala EÚ uskutočniť, aby bola na budúce vlny rozširovania pripravená.

Pozície:

Senem AydinCEPS poukázala na to, že hlavným problémom celej debaty je rozdiel medzi  realitou a jej vnímaním. Verejná mienka sa síce stala kľúčovou zložkou konceptu integračnej kapacity, avšak ľudia sú o skutočných dopadoch rozširovania dezinformovaní. Jej kolega a zároveň autor štúdie CEPS-u o absorpčnej kapacite, Michael Emerson, uviedol, že termín „absorpčná kapacita“ je treba rozobrať na drobné: On sám analyzoval schopnosť EÚ integrovať nových členov, vrátane Turecka, a zistil, že v otázkach trhu s tovarmi a službami, ako aj pracovnej sily a financií, inštitucionálneho fungovania a strategickej bezpečnosti nie sú žiadne vážne problémy. Emerson povedal, že v skutočnosti je najcitlivejším aspektom absorpčnej kapacity schopnosť spoločnosti absorbovať nové členské štáty. V súvislosti s problémom „islamofóbie“ a „moslimského faktoru“ nabáda k lepšiemu informovaniu verejnosti.

Liberálna členka EP Annemie Neyts-Uyttebroeck podčiarkla, že EÚ musí dodržať sľuby, ktoré dala Turecku a západnému Balkánu. Taktiež pripomenula, že verejná mienka často chápe rozširovanie ako  zlyhanie a vyzvala politikov k lepšej komunikácii  rozširovania EÚ ako príbehu so šťastným koncom.

Doris Pack, členka EP za kresťanských demokratov, si myslí, že EÚ by mala definovať svoje limity, ale zároveň by podľa nej Európska susedská politika mohla pomôcť upevniť zväzky a ukončiť tak „debaty o hraniciach EÚ“. Uviedla tiež, že EÚ by sa mala postarať o vlastné vnútorné reformy predtým, než začne určovať štandardy pre kandidátske krajiny.

Člen EP za Stranu zelených Joost Lagendijk upozornil, že koncept absorpčnej kapacity zväčša používajú tí, čo sú proti ďalšiemu rozširovaniu a predovšetkým o Turecko. Súhlasil, že kľúčovým otázkou je podpora verejnosti  ďalšieho rozširovania, pričom zdôraznil, že je to poučenie, ktoré vyplýva zo zlyhania Ústavy.  Poukázal aj na prieskumy Eurobarometra, podľa ktorých až 40% občanov nemá vyhranený názor na otázku rozširovania. Preto je podľa neho možné ovplyvniť verejnú mienku, je však k tomu potrebné politické líderstvo. Postavil sa zásadne proti stanovovaniu definitívnych hraníc EÚ.

Alexander Stubb, spravodajca správy Parlamentu o integračnej kapacite EÚ a zároveň člen EPP-ED (európski ľudovci), určil tri hlavné súčasti svojej definície „integračnej kapacity“: inštitucionálna, finančná a politická. Taktiež zdôraznil fakt, že integračná kapacita v skutočnosti nie je kritériom, ktoré by sa vzťahovalo na kandidátske krajiny, ale  práve naopak – je zodpovednosťou členských štátov. Vyzval preto k prijatiu inštitucionálnych zmien navrhovaných v Ústave a apeloval na národných politikov, aby prebrali na seba zodpovednosť v súvislosti s informovaním verejnosti.

REKLAMA

REKLAMA