Žiadna Zmluva, žiadne rozširovanie. Alebo…?

EÚ sa nevie dohodnúť, čo znamená írske "nie" pre proces rozširovania. Téza, že bez novej Zmluvy sa Únia nemôže rozšíriť o ďalších členov sa stala nástrojom nátlaku Francúzska a Nemecka na oživenie Lisabonu.

Dvaja najvplyvnejší členovia EÚ NemeckoFrancúzsko svorne tvrdia, že bez nového zmluvného základu sa Únia o ďalších členov nemôže nerozšíriť. Prvou obeťou írskeho “nie” by sa tak stali Chorváti. Vláda v Záhrebe dúfa, že sa Chrovátsko stane 28. členom v roku 2010. Pred dverami Únie však okrem Chorvátska stojí ďalších sedem krajín.

Sarkozyho téza je jasná: “Nemôžete povedať nie reformám a áno rozšíreniu”. Podobne to vidí aj nemecká kancelárka Angela Merkel. Zmluva z Nice z roku 2001, pokiaľ ide o inštitucionálne fungovanie, rátala s 25 členskými krajinami. Preto sa v prístupových zmluvách Bulharska a Rumunska, ktoré sa stali 26. a 27. členom, nachádzali aj dodatky k zmluve, ktoré zaručili, že EÚ mohla fungovať aj s 27 štátmi – zvýšil sa počet europoslancov, určil sa počet hlasov v Rade pre tieto krajiny atď.

Podľa britských konzervatívcov, ktorí napriek svojej rezervovanosti k prehlbovaniu európskej integrácie (alebo práve vďaka tomu) podporujú rozrastanie sa Európskej únie o ďalších členov, ide zo strany Francúzska a Nemecka o zúfalý pokus udržať Lisabonskú zmluvu pri živote a zvýšiť tlak na Írsko.

Chorváti sa netajili nepochopením írskeho postoja, ktorý demonštrovali v referende. Prezident Stipe Mesič povedal, že je prekvapený z výsledku aj s ohľadom na to, že členstvo v EÚ pomohlo Írsku, vtedy jednej z najchudobnejších krajín v západnej Európe, vyriešiť jeho problémy za výdatnej pomoci štrukturálnych fondov.

Proti “anti-rozširovacej aliancii” stojí súčasný predsednícky štát Únie Slovinsko spolu s Veľkou Britániou, Fínskom a novými členskými štátmi, ktorí tvrdia, že rozširovanie by malo ísť podľa plánu inak hrozí, že EÚ vyšle najmä západnému Balkánu zlý signál. Tvrdia tiež, že neprijatie Lisabonskej zmluvy neznamená, de jure, že rozširovanie je nemožné, pretože hoci zmluva z Nice s viacerými krajinami nerátala, nestanovuje pre rozširovanie žiadne formálne limity.

Panike neprepadá ani chorvátsky premiér Ivo Sanader, podľa ktorého existuje v EÚ pre členstvo jeho krajiny široká podpora, a podľa vlastných slov dostal od európskych lídrov záruky, že nájdu pre Chorvátsko riešenie aj napriek výsledku írskeho hlasovania.

Chorvátsko minulý týždeň otvorilo v rokovaniach s Bruselom ďalšie dve kapitoly, ako sa zvyknú nazývať jednotlivé oblasti politík: sociálnu politiku a zamestannosť a slobodný pohyb pracovníkov. K dnešnému dňu Záhreb začal rokovať v 20 z 35 kapitol, ktoré predstavujú asi 80 tisíc strán komunitárneho práva.

REKLAMA

REKLAMA